Po exhumácii z hrobky v mauzóleu rakvu s telom, zahalenú do červenej látky s rodinným erbom a s vencom z vavrínových listov so stuhami vo farbách španielskej zástavy, vyniesli pred budovu. Prítomný kňaz tam v kruhu rodiny preniesol modlitbu, rakvu požehnal znamením kríža a pokropil svätenou vodou. Následne rakvu autom previezli k vrtuľníku, ktorý ju odviezol k novému miestu uloženia. Francove pozostatky pochovali do rodinnej hrobky po boku jeho manželky, informoval spravodajský server BBC.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v televíznom prejave uviedol, že exhumácia bola krokom k zmiereniu. "Moderné Španielsko je produktom odpúšťania, ale nemôže byť produktom zabúdania," zdôraznil. "Verejná pocta diktátorovi bola viac ako anachronizmus, bola to urážka našej demokracie. Skoncovanie s tým bolo povinnosťou pre generácie, ktoré nevyrástli s traumou zo studenej vojny a diktatúry," dodal španielsky premiér podľa agentúry Reuters.
Exhumácia, o ktorej po dlhej diskusii a sporoch rozhodla španielska vláda, bola neverejná. Ako uviedla agentúra AP, s cieľom zaistiť súkromný charakter tohto aktu a v snahe predísť tomu, aby sa zábery z neho objavili na sociálnych sieťach, vláda zakázala 22 Francovým príbuzným, predstaviteľom vlády i zamestnancom pohrebnej služby, aby mali v mauzóleu pri sebe mobilné telefóny.
Francisco Franco vládol v Španielsku od konca občianskej vojny (1936-39) až do svojej smrti 20. novembra 1975. V bazilike mauzólea v Údolí padlých ho pochovali v novembri 1975, tri dni po jeho smrti. Okrem neho sú tam uložené aj telesné pozostatky desaťtisícov obetí občianskej vojny. Socialistický premiér Sánchez, ktorému sa vlani nepodarilo realizovať zámer s Francovou exhumáciou, chcel, aby sa celý akt uskutočnil ešte do predčasných volieb vypísaných v Španielsku na 10. novembra. Opozičné strany označujú Sánchezovo úsilie za súčasť predvolebnej kampane.
