Čo je toho dôkazom? Európsky parlament, ale aj niektoré členské krajiny apelovali na Európsku komisiu, aby sa téme striedania času venovala. Komisia teda usporiadala celoeurópsku verejnú konzultáciu, v ktorej sa obyvatelia „starého kontinentu“ – Európy následne väčšinovo vyjadrili, že chcú dať neustálemu posúvaniu času zbohom.
Konzultácia o striedaní letného a zimného času trvala takmer celé leto 2018. Zapojilo sa rekordných 4,6 milióna občanov a zainteresovaných strán zo všetkých 28 členských štátov EÚ. Až 84 % respondentov vo svojich odpovediach žiadalo zrušiť pravidelné polročné striedanie času, zo Slovákov bolo za zrušenie až 80 %. Európania medzi dôvodmi na ukončenie hodinovej preskakovačky najčastejšie uvádzali jej zlý vplyv na ich zdravie, zvýšenie nehodovosti na cestách i to, že to vlastne už ani dostatočne nespĺňa svoj pôvodný cieľ, a to šetrenie energií.
Európska komisia hlas ľudu vypočula a vypracovala legislatívny návrh, v ktorom prichádza s tým, že striedanie času dvakrát do roka by sa malo zrušiť. Návrh smernice na konci marca 2019 schválil Európsky parlament. Teraz je na členských štátoch, aby v rámci Rady našli riešenie.
Návrh smernice dáva členským štátom možnosť samostatne sa rozhodnúť, či si chcú natrvalo ponechať letný alebo zimný čas. To znamená, že časy sa môžu v jednotlivých štátoch EÚ líšiť. Európska komisia preto vyzýva, aby štáty pri rozhodovaní o tom, ktorý čas je pre nich najlepší prihliadali aj na rozhodovanie u svojich susedov. Je totiž veľmi dôležité, aby tieto časové zmeny neohrozili riadne fungovanie európskeho vnútorného trhu.
Sezónne striedanie času by sa podľa aktuálneho návrhu smernice mohlo ukončiť už od roku 2021. Posledné povinné posunutie hodinových ručičiek na letný čas by tak prebehlo v poslednú marcovú nedeľu roku 2021. Členské štáty, ktoré by sa rozhodli pre zimný čas by zase naposledy prestavili svoje hodinky v poslednú októbrovú nedeľu 2021. Po týchto dátumoch by už sezónna zmena času pre Európanov prestala byť realitou. Pokiaľ by však plánovaná úprava času v jednotlivých krajinách Únie významne ohrozila riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ, Komisia by podľa poslancov Európskeho parlamentu mala mať právo navrhnúť odklad účinnosti smernice ešte o maximálne 12 mesiacov.
Na záver je dôležité pripomenúť, že fenomén sezónneho striedania času nezaviedla EÚ. Je to záležitosť, ktorá má korene v 70. rokoch minulého storočia.
Striedanie letného a zimného času si zaviedli jednotlivé členské štáty, rozhodovanie o časových štandardoch je totiž ich kompetenciou. Európske pravidlá neharmonizujú, ani nikdy neharmonizovali, samotný časový štandard. Jednoducho povedané, čas sa posúval všade v inom termíne, čo malo negatívny dopad, okrem iného, aj na fungovanie vnútorného trhu.
Aby sa teda predišlo chaosu a komplikáciám v doprave, či informačných a komunikačných systémoch, zaviedla Európska únia v roku 1980 spoločný dátum pre začiatok a koniec letného a zimného času. To je jediná vec, kde platili nejaké spoločné pravidlá pre celú EÚ v oblasti striedania času.
Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.
