Hokej v priemyselnom meste si užíva a rýchlo sa naučil tiež ruský jazyk, hoci čítanie v azbuke mu príliš nejde.
Ste spokojný s doterajším priebehom sezóny?
Určite. Samozrejme, zo začiatku som nevedel, aká bude moja pozícia a koľko budem hrávať. Som spokojný, no zároveň si uvedomujem, že je stále len začiatok a všeličo sa môže zmeniť.
Ste top kanonierom tímu a hráte v prvom útoku. Kedy vás tam tréneri zaradili?
V šiestom zápase sezóny a odvtedy sa tam aj držím. Nastupujem v presilovkách i oslabeniach, na ľade trávim pomerne veľa minút, dostávam sa do gólových príležitostí. Navyše, držíme sa na hrane postupu do play-off.
Ako ste si získali dôveru kouča Razina?
Je prísny, ale našiel som si cestu, ako s ním vychádzať. Má rád, keď hráč každý deň pracuje. Vtedy nemá potrebu mu nakladať.
Ako ste na tom s ruštinou?
Oveľa lepšie! Nie je to síce stopercentné, že by som si trúfol na rozhovory s miestnymi médiami, ale hlavné veci si už dokážem vybaviť. A dôležité je, že trénerovi a spoluhráčom rozumiem všetko, takže v kabíne sa už zabavím aj na klasických hokejových vtipoch. Na učiteľa nemám čas, doučujem sa sám, a najmä v lietadle. Najlepšia škola je však komunikácia a som preto rád, keď ideme so spoluhráčmi napríklad na večeru. Snažím sa objednať si jedlo sám.
A čo azbuka?
Z nej som bol zo začiatku úplne hotový, vždy som si pýtal anglické menu. Teraz už písmenká poznám, len mi to trvá asi tak, ako keď sa prváci učia v škole čítať.
Okrem vás je legionárom v tíme len Čech Šulák. Ako vás prijali Rusi?
Bol som prekvapený, akí sú milí. Hneď ma zobrali do kolektívu.
A fanúšikovia?
Keď som dal víťazné góly, písali mi na instagram, že som tu vždy vítaný.
V KHL zostalo málo slovenských hráčov a proti všetkým ste už hrali. Stretávate sa po zápasoch?
Vždy sa aspoň na pár minút pozhovárame. S Julom Hudáčkom som bol na večeri, keď tu bol so Spartakom.
Býva s vami aj priateľka?
Bola tu v úvode sezóny a veľmi mi pomohla, kým som sa zabýval.
Pôjdete na Nemecký pohár?
Letenky mi už prišli na mail. Na reprezentáciu i chalanov sa veľmi teším.
