Hoci mu tak trochu v krvi koluje obuvnícka krv, remeslo sa musel naučiť od piky. Drina sa vyplatila. Dnes jeho topánky milujú zákazníčky po celom svete a obúval tiež finalistky niekoľkých ročníkov Miss Universe SR. Pozrite sa s nami do dielničky, kde sa ženské sny menia na skutočnosť.
V nenápadnom domčeku, v rodinnej zástavbe v Pezinku, sa skrýva hotové kráľovstvo ženských topánok! Dizajnér a obuvník Juraj Chalany tu vymýšľa, navrhuje a vyrába nádherné lodičky, ale aj iné topánky. Novému Času Nedeľa otvoril dvere do svojej dielne a odhalil tajomstvá, pri ktorých by zaplesalo srdce nejednej ženy.
Dreváky
Juraja sme zastihli pri výrobe svadobných sandálikov. Teda, ešte sa to na ne celkom nepodobá, práve totiž rieši podrážku. Všade navôkol sú rôzne stroje, šijacie mašiny, kopytá, nite, kúsky látok, obuvnícke náradie, polovýrobky, ale aj hotové ihličky. Popri búchaní obuvníckeho kladiva nám prezrádza, ako sa k tomuto remeslu dostal.
„Vášeň pre výrobu obuvi sa vo mne prebudila približne pred desiatimi rokmi. Študoval som na výtvarnej škole, konkrétne figurálne sochárstvo a potom som prešiel na grafický dizajn. Túžil som robiť niečo kreatívne, niečo manuálne vytvárať. Začal som vyrábať modelované opätky, no potom na to prestali vyrábať topánky, a tak som si povedal, že skúsim vyrábať topánky ja,“ hovorí o svojich začiatkoch. Aj keď začínal na zelenej lúke, v jeho rodine nebolo obuvnícke remeslo nové. „V podstate som sa vrátil k tradícii svojich predkov, pretože môj pradedo vyrábal dreváky. Bolo to v medzivojnovom období, keď ľudia nemali peniaze na to, aby si kúpili kožené topánky. Dreváky sa nosili v zime a babka spomínala, že keď sa do nich dali hrubé ponožky, boli dokonca celkom pohodlné. Okrem toho si na nich v snehu užili veľa zábavy, pretože sa v nich mohli kĺzať,“ vysvetľuje.
Začiatky
V hlave mal plán, od začiatku vedel, že chce vyrábať obuv pre nežné pohlavie. „Múza umelcov je vždy žena, jemná bytosť, málokedy je to muž. Inšpirovali ma krásne ženy, ktoré vedeli nosiť ihličky. Cítil som, že chcem vyrábať presne také topánky.“
Začiatky však boli ťažké. „Najprv som sa zamestnal v pár firmách, kde som sa priúčal obuvníckemu kumštu. Nebolo to však ono, lebo stále som sa musel hýbať iba v určitých mantineloch – robiť iba s určitými strojmi a s určitými materiálmi. Tak som si potom začal kupovať vlastné materiály a aj stroje, až som sa dostal sem, ku kompletne vybavenej dielni, kde vdychujem život mojim snom,“ pýši sa Juraj.
Prezeráme si jeho tvorbu uloženú v regáloch. Otvárame jednu škatuľu za druhou a takmer v každej je iný druh lodičiek. Kožené, metalické, krikľavé... „Chcem, aby boli jedinečné, nevšedné a nápadité. Jednoducho iné, ako kúpite v obchode. Ženy sú vždy rady, keď majú topánky, aké nemá žiadna iná,“ smeje sa.
Majster obuvník
Ako taká topánka vlastne vzniká? „Na začiatku je nápad, potom si nakreslím návrh a na počítači urobím celý strih topánky. Potom si jednotlivé kusy narežem a tie potom zliepam. Na začiatku však vždy formujem podrážku na obuvníckom kopyte, formujem pätu a naťahujem špicu. Každý kúsok musí do seba krásne zapadnúť ako puzzle.“ Najťažšie je podľa Juraja skĺbiť dizajn s pohodlnosťou. „Vymyslieť pekný dizajn je jedna vec a napasovať to tak, aby to celé pekne sedelo na nohe a topánky boli nielen krásne, ale aj pohodlné, je vec druhá. Preto pod vložky lepím mäkčidlá, aby nosenie lodičiek tak nebolelo.“
Najčastejšie si materiály na výrobu lodičiek objednáva z Talianska. „Väčšina topánok je z kože. Ľudia dnes vedia oceniť kvalitnú topánku a sú ochotní za ňu aj viac zaplatiť,“ hovorí. Okrem koží potrebuje na výrobu aj rôzne gumy, výstielky, metalické časti, ozdôbky a podobne. Toto všetko si tiež kupuje. „V budúcnosti si chcem odlievať aj vlastné podrážky, ale to ešte chvíľu potrvá,“ prezrádza svoje plány.
Vysoké či nižšie
Svoje výrobky predáva cez webovú stránku a jeho topánky nosia ženy po celom svete. „Uganda, Saudská Arábia, Taiwan, Pakistan... Posielal som už zásielky azda všade, kde si len zmyslíte. Musím však povedať, že dnes tvorím oveľa viac topánky na mieru pre lokálnych zákazníkov.“ Rovnako cíti zmenu aj v tom, čo zákazníčky požadujú. „Kedysi boli opätky povinnou výbavou každej ženy a nosili ich často. Dnes už dámy nechcú nosiť extrémne vysoké ihličky, uprednostňujú skôr pohodlie.
A tak aj ja výšku opätkov pomaly znižujem a rád by som sa zameral aj na výrobu tenisiek,“ hovorí obuvník, ktorý už nevyrába iba topánky pre nežné pohlavie, ale úspech žne aj jeho pánska obuv. A čo teraz letí vo svete obuvi? „Je to rôzne, napríklad, teraz letia všelijaké metalické ozdoby. Ľuďom sa tiež páčia personalizované topánky. To znamená, že ich viem ozdobiť ich fotografiou, vypáliť na podrážke ich meno či iný text. Nápadov je veľa.“
Úspešný je pritom aj v online svete. Keď pred desiatimi rokmi začínal, založil si nielen blog, ale aj facebookovú stránku Chalany High Heels. „Zdieľal som tam kolekcie od iných dizajnérov a čerstvé informácie zo sveta topánok, rovnako ako na svoj blog. Našlo si to svoje publikum, pretože dnes má moja facebooková stránka takmer 15 miliónov sledovateľov. Je to v podstate druhá najväčšia stránka o topánkach na svete. Na mojej ďalšej stránke Chalany zasa uverejňujem svoju vlastnú tvorbu. “ pýši sa na záver šikovný dizajnér z Pezinka.
