Giovanni Brusca (62) má na svedomí 100 až 200 vrážd, presné číslo si ani on sám nepamätá. Talianska justícia ho odsúdila na doživotie, no teraz by sa tento krutý mafián rád dostal na slobodu. Rodiny jeho obetí sú rozhorčené, ale prokuratúra ho podporila!
Hoci má na rukách krv množstva ľudí, „preslávili“ ho najmä dve vraždy. Podieľal sa na bombovom útoku, ktorý v roku 1992 zabil sudcu Giovanniho Falconeho († 53), odvážneho bojovníka proti mafii. A v roku 1993 uniesol 11-ročného syna bývalého mafiána a po dvoch rokoch väznenia ho uškrtil a rozpustil v kyseline. Oba hrozné činy šokovali verejnosť nielen v Taliansku a neskôr sa dočkali aj sfilmovania.
Extra režim
Preto mnohých zarazilo, keď Giovanni Brusca začal po zatknutí spolupracovať s vyšetrovateľmi a za odmenu dostal za mrežami veľmi mierny režim. V roku 2004 sa prevalilo, že každých 45 dní tohto krutého zabijaka na týždeň púšťajú z väzenia, aby mohol byť so svojou rodinou. Takto na priepustku bol vonku už minimálne 80-krát! Aj to sa mu však máli, a tak požiadal o prepustenie do domáceho väzenia. Všetkých šokoval postoj talianskej prokuratúry, ktorá ho v tom podporila.
„Tiež sa môžem považovať za Bruscovu obeť. Plánoval útok na mňa, chcel uniesť môjho syna a medzi stovkami ľudí, ktorých zabil, boli aj moji priatelia,“ povedal antimafiánsky prokurátor Piero Grasso. „Je však tiež pravda, že všetky tieto veci vieme vďaka nemu, vďaka jeho spolupráci a priznaniam. Rozhodol sa spolupracovať s justíciou, prerušiť všetky väzby s Cosa Nostrou a jeho vyhlásenia sme vedeli potvrdiť dôkazmi,“ dodal Grasso s tým, že mafián sa „polepšil a oľutoval svoje hriechy“.
Sudca si to však nemyslel a Bruscu ponechal za mrežami väznice Rebibbia v Ríme. „Týmto rozhodnutím súd vyhovel množstvu občanov, ktorí považujú mafiu za najhoršieho nepriateľa našej krajiny a volajú po spravodlivosti,“ povedala sestra zavraždeného sudcu, Maria Falcone. Jeho kolega Giuseppe Costanza, ktorý prežil atentát z roku 1992, dodal: „Nezaslúži si žiadne milosrdenstvo. Domáce väzenie by bolo ďalšou ranou pre príbuzných obetí tohto špinavca.“
Mafián od detstva
Vo väzení sedí Brusca už 23 rokov. Jeho zločinecká kariéra bola nalinajkovaná vopred. Členmi mafie boli už jeho dedo a pradedo. Jeho otec Bernardo Brusca bol kápom Corleonovcov v dedine San Giuseppe Jato. V tejto osemtisícovej obci na sicílskom vidieku prišiel Giovanni na svet 20. februára 1957. Spolu s bratmi Vincenzom a Emanuelom kráčali v otcových šľapajach.
Už ako 20-ročný robil šoféra pre Bernarda Provenzana, neskoršieho šéfa Corleonovského klanu. Podľa svedkov bol Giovanni Brusca „mäsiar bez charizmy“. Čoskoro sa dostal do skupiny zabijakov, ktorí podliehali priamo Salvatoremu Riinovi, šéfovi sicílskej mafie. V roku 1989 Bruscovho otca zatkli a odsúdili na doživotie. Práve ambiciózny Giovanni ho nahradil na pozícii kápa rodnej dediny.
Teror na diaľnici
V tom čase sa v Taliansku odohrával najväčší súdny proces s mafiánmi na svete. Začal sa v roku 1986 v bunkri, ktorý v Palerme postavili špeciálne na tento účel, a skončil sa v roku 1992 definitívnym potvrdením rozsudkov pre 475 mafiánov. Devätnásť bossov dostalo doživotie, ostatní dlhoročné tresty. Tých, čo zostali na slobode, výsledok procesu rozzúril a rozhodli sa vyhlásiť štátu vojnu. Salvatore Riina nariadil teroristické útoky, na ktorých sa podieľal aj Brusca. Na jar 1992 bol v skupine, ktorá pripravovala atentát na sudcu Giovanniho Falconeho. Keďže ho vždy chránila silná policajná eskorta a dostať sa do jeho blízkosti bolo nemožné, rozhodli sa vyhodiť do vzduchu diaľnicu, po ktorej zvykol cestovať!
Do odvodňovacieho tunela pod diaľnicou pri palermskom predmestí Capaci mafiáni navozili 13 sudov výbušnín naložených na skejtbordoch. V nich bolo dokopy 400 kíl dynamitu a semtexu napojených na diaľkové ovládanie. Práve Brusca 23. mája 1992 stlačil gombík, ktorý odpálil nálož. Výsledkom bol 15-metrový kráter, ktorý zničil celý pruh diaľnice. Prvé auto v kolóne zasiahla explózia naplno a odhodila ho desiatky metrov ďaleko do olivového hája vedľa cesty. Zahynuli v ňom traja policajní agenti. Druhé auto narazilo do betónovej steny. Bol v ňom sudca Falcone a jeho žena Francesca. Obaja neboli pripútaní a po tom, čo vyleteli cez čelné sklo, boli na mieste mŕtvi. Francesca († 46)sa stala jedinou zavraždenou sudkyňou v histórii Talianska.
Na pohrebe obetí sa zúčastnili tisícky ľudí, mafia však pokračovala v terore ďalej. O 57 dní zahynul pri podobnom útoku na ceste v Palerme Falconeho kolega Paolo Borsellino a päť policajtov. Napriek tomu zatýkanie mafiánov pokračovalo, v putách skončil aj samotný šéf Salvatore Riina. Aj Corleonovci preto vystupňovali svoju kampaň. V roku 1993 podnikli viaceré bombové útoky na turistické atrakcie a pamätihodnosti. Zabili pri nich 10 ľudí a vyše 70 bolo zranených. Aj na týchto atentátoch sa Brusca podieľal.
Únos chlapca
Slučka okolo vrahov Falconeho sa však už sťahovala. Na základe odposluchov polícia identifikovala troch mafiánov, ktorí sa rozprávali o atentáte v Capaci. Jeden z nich po zatknutí spáchal samovraždu, ďalší dvaja však zaspievali a odhalili mená ďalších páchateľov. Brusca zúril. Aby donútil zatknutého Santina Di Mattea odvolať výpoveď, rozhodol sa uniesť jeho 11-ročného syna Giuseppeho. Brusca sa spolu s ďalšími tromi mužmi prezliekli za policajtov a 23. novembra 1993 prišli chlapca zobrať s tým, že ho vezmú za otcom. „V očiach toho dieťaťa sme sa javili ako anjeli, ale v skutočnosti sme boli diabli,“ vypovedal neskôr jeden z aktérov únosu. „Bol naozaj šťastný a neustále opakoval: Môj ocko, môj drahý ocko!“
Mafiáni držali malého chlapca v zajatí 26 mesiacov. Celý čas ho mučili, aby jeho otca vydierali hororovými fotografiami jeho dobitého tela. Santino Di Matteo však už svoje svedectvo odvolať nemohol. Pokusy o rokovanie o prepustení dieťaťa neboli úspešné. Chlapcov fyzický stav sa po neustálom bití zhoršoval a po 779 dňoch v zajatí vydal Brusca 11. januára 1996 príkaz na jeho uškrtenie. Jeho pozostatky potom rozpustili v kyseline, aby rodine neostalo nič na pochovanie.
Už o pár mesiacov došlo aj na Bruscu. Zatkli ho v jeho úkryte 20. mája 1996 akurát, keď večeral s rodinou. Hoci predtým sa policajným spolupracovníkom z radov bývalých mafiánov kruto mstil, za mrežami začal ihneď spolupracovať. Od roku 1999 má štatút spolupracovníka a teší sa tak mnohým výhodám. Na slobodu sa však teraz nedostal. Možno je to pre neho aj šťastie. Santina Di Mattea predčasne prepustili už v roku 2002. Na súde prisahal, že s úradmi bude vždy spolupracovať, ale pri Bruscovi nemôže nič sľúbiť - okrem jednej veci: „Nechajte ma s ním dve minúty osamote a holými rukami mu odtrhnem hlavu.“
