Podľa legiend mohlo byť malé mesto na Považí v minulosti spojené s Čachticami a dokonca až Beckovom. Chodby sú miestami také široké, že po nich mohli pokojne prechádzať aj konské koče či volské záprahy.
Novomestské námestie vždy bolo a stále je plné života. Málokto však tuší, že rušno kedysi bývalo aj hlboko pod ním. Miestni často nevedia, po akom poklade kráčajú, keď sa vyberú do centra mesta. Medzi nimi je aj Lucia (32), ktorá nahliadla prvýkrát do podzemia len pred pár dňami.„Som nadšená, že som to mohla vidieť na vlastné oči,“ opísala svoje pocity. Regionálny historik Jozef Karlík (67) tvrdí, že podzemné chodby mali všetky domy na námestí. „Vznikli asi v stredoveku. Tu máme tri poschodia pod sebou, priečnym rezom to má okolo desať metrov,“ povedal počas nášho výletu do podzemia Karlík a dodal, že jedna z najstarších zmienok o ňom je z roku 1241.
Podľa historika mesto v minulosti trpelo nájazdmi Germánov, Tatárov či Turkov. „Asi raz za rok mesto vyhorelo. Tieto nájazdy však nemali vplyv na úbytok na obyvateľstve,“ vraví Karlík s tým, že nájazdníci vždy našli vyľudnené mesto. Chodby sú priestranné a práve v nich sa skrývali obyvatelia v prípade núdze. „Mohlo to trvať niekoľko týždňov, ale aj rokov. Počas 2. svetovej vojny sa v nich niekoľko rokov skrývali Židia,“ priblížil smutné dejiny Karlík, podľa ktorého sa podzemné chodby neskôr využívali na uskladnenie potravín či ako vínne pivnice.
Zrekonštruujú ich?Katastrofou pre podzemné mesto bolo obdobie socializmu. Chodby a pivnice sa začali zasypávať, z dôvodu prepadlín sa zalievali betónom či zamurovávali, aby susedia nemali do nich prístup. „Prepadol sa tu dokonca autobus alebo bager. Pred pár rokmi sa prepadla dlažba pod 74-ročnou dôchodkyňou. Takto dáva ten podzemný priestor o sebe vedieť.
Nie je to veľmi preskúmané. O chodbách nie sú, žiaľ, zachované žiadne dokumenty ani listiny okrem kroniky mesta,“ hovorí Karlík. Jediným podkladom je mapa z roku 1938. „Vtedy sa malo zistiť, kde všade sú vhodné priestory na protiletecké úkryty. Robili prieskum a vtedy zmapovali tieto lokality,“ vysvetlil historik s tým, že v najväčšom priestore pod námestím sa mohlo skryť až 2 000 ľudí.
Podľa legendy chodby využívala aj krvilačná grófka Alžbeta Bátoriová z neďalekých Čachtíc, dostať sa nimi malo dať aj na neďaleký Beckovský hrad. „Nie je to vylúčené, ale museli by použiť úplne inú technológiu výstavby chodieb,“ usmieva sa historik. A primátor Nového Mesta nad Váhom ho dopĺňa, že v chodbách sa dokonca mohli pohybovať aj s volskými záprahmi. „Vidieť, že sú to dominantné stavby. Nie je ďaleko doba, keď sa mesto pokúsi odkryť túto históriu a pokúsime sa zrekonštruovať chodby, ktoré sú prístupné,“ uzavrel primátor Jozef Trstenský.