Reagoval tak na pondelkové rozhodnutie poslancov Národnej rady SR, ktorí odsúhlasili predĺženie zákazu zverejňovať výsledky prieskumov volebných preferencií zo 14 dní na 50 dní pred voľbami.
Politológ je z tohto rozhodnutia prekvapený a nemyslí si, že to bol dobrý nápad. Ciele, prečo moratórium predlžovať, sa podľa jeho slov totiž míňajú s realitou. "Prieskumy sa budú môcť dávať zverejňovať v zahraničí, na zahraničných portáloch, napríklad v českých médiách, a slovenskí voliči sa k nemu dostanú. Eventuálne sa to bude dať robiť rôznymi okľukami, že sa budú zverejňovať akoby ceny ovocia na trhu, z ktorých bude každému jasné, o čo ide. Nerozumiem, ako má tento zákon naplniť požadovaný cieľ," povedal pre TASR.
Tvrdí, že zo strany navrhovateľov a podporovateľov predĺženia moratória ide o nepochopenie toho, ako vzniká volebné rozhodnutie voliča. Kerekes upozornil, že narastá podiel voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, a to deň pred voľbami, v deň volieb či dokonca priamo vo volebnej miestnosti. "Ich oberáme o pomerne cenné informácie a rozhodovanie im ešte viac sťažujeme," tvrdí.
Nemyslí si, že predĺženie moratória výrazne ovplyvní predvolebný boj, pretože relevantné strany si prieskumy verejnej mienky objednávajú pomerne často, budú k nim mať aj naďalej prístup a podľa toho budú vedieť, ako na tom sú. "Otázka je, či reálne budeme vedieť ten zákon vykonať a či voliči nebudú mať prístup k týmto informáciám, lebo pokusy obchádzať tento zákon, či už zo strany médií a minimálne zo strany politických aktérov, budú," skonštatoval.
Politológ súhlasí s tvrdeniami, že voličov ovplyvňujú prieskumy. Podľa neho to však nemusí byť nutne negatívny jav. Argumenty, prečo zakazovať voličom prístup k takýmto informáciám a na takú dlhú dobu, považuje však za veľmi slabé. On sám je zástancom toho, aby moratórium buď nebolo, alebo ak áno, tak iba na veľmi krátku dobu, a to v deň volieb alebo deň pred ich konaním. Kerekes apeluje skôr na prísnejšie pravidlá ako prieskumy zverejňovať a ako ich interpretovať.
"Na Slovensku nevieme poctivo interpretovať prieskumy a z toho vznikajú rôzne výčitky. Málo médií totiž správne interpretuje prieskumy v takzvaných intervalových odhadoch. V Česku sa to už napríklad realizuje," podotkol.
