Zobral si ho z vlastnej vôle po tom, ako prišiel o rodičov. Kým sociálny úrad v Novom Meste nad Váhom rozhodol, že Miroslav nie je schopný samostatne fungovať, Sociálna poisťovňa tvrdí, že má ísť pracovať. O všetkom rozhodne súd. Peter s veľkým srdcom prichýlil Miroslava, ktorý mu pomáhal v pohostinstve po tom, ako mu zomreli rodičia. „Aby som sa mu venoval, chcel som od štátu peniaze, čo sa nám po mesiacoch podarilo,“ vraví Peter, ktorý vtedy netušil, čo ho čaká. Keďže Miro je schopný premýšľať ako 12-ročné dieťa, je ťažké, aby šiel do práce. „Nie je schopný si samostatne zabezpečiť základné úkony sebaobsluhy v dôsledku poškodenia duševných funkcií. Je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, a to viac ako 12 hodín denne,“ píše sa v rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom.
Peter vybavil Miroslavovi aj preukaz ťažko zdravotne postihnutého. Všetko sa však zmenilo, keď navštívili Sociálnu poisťovňu, aby mohol dostávať invalidný dôchodok. „Na celý nemá nárok a polovičný mu nemôžu dať, lebo mu vraj chýba 11 mesiacov. Podotýkam, že jeho polovičný invalidný dôchodok je 80 € mesačne,“ vraví Peter, ktorý má aj vlastnú rodinu. Podľa neho Sociálna poisťovňa nechce Mirovi priznať invalidný z mladosti, pretože by mu ho museli vyplatiť za celých 22 rokov. „Vrcholom však je, že ho posielajú do práce,“ hnevá sa opatrovník. Sociálna poisťovňa to potvrdila.
„Na základe dostupnej spisovej dokumentácie, ako aj objektívneho vyšetrenia účastníka je pre rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. Účastníkovi konania nevznikla invalidita z mladosti a jeho zaradenie do pracovného procesu je potrebné a vhodné,“ napísala vo vyjadrení Sociálna poisťovňa. Peter je z toho v šoku. „Ako môže človek, ktorý sa nevie o seba postarať, ísť do práce?“ pýta sa a popritom verí, že súd rozhodne spravodlivo.
