Žiak elitného gymnázia vynikal nielen v športe, ale po mame zdedil aj umelecké vlohy. Všetky tieto vlastnosti chcel zúročiť v nasledujúcich rokoch. Sny o budúcnosti ale, žiaľ, zostali zvečnené len na papieri, v slohovej práci, ktorú napísal rok pred svojou strašnou smrťou. Pri čítaní naskakujú zimomriavky nielen najbližšej rodine, priateľom, ale aj triednej učiteľke. Usmievavý stredoškolák v nej spomína aj nevyspytateľnú ruku osudu... Slohová práca ako každá iná, no pre rodinu zavraždeného Tomáša má nevyčísliteľnú hodnotu. Tínedžer, ktorý zomrel po 51 bodných a rezných ranách nožom, sedel asi rok pred smrťou v školskej lavici a zamýšľal sa nielen nad svojím doterajším životom, ale najmä nad budúcnosťou.
S humorom hovorí o tom, ako z jeho príchodu na svet nebola nadšená jeho sestra Tereza a sám seba vykresľuje ako drobné bábätko s veľkými ušami, ktoré po troch rokoch u maminy a babky odchádza do škôlky. Tam nerád spal a jedol, ale už v útlom veku si veľmi obľúbil futbal, vďaka ktorému neskôr dostal viacero ocenení. Napriek tomu, že vynikal aj v gymnastike, kde sa dokonca stal majstrom Slovenska, svoju budúcnosť videl skôr v umení. „Tomáško mal umelecké vlohy, bol nadaný. Zostal nám po ňom nielen krásny sloh, ale aj jeho skice, ktoré kreslil. Dúfal, že by raz mohol pracovať ako architekt,“ smutno na milovaného školáka spomína príbuzná. Umelecké vlohy zdedil po mame, ktorá si dnes svojho nadaného syna pripomína aj vďaka kresbám. Tomášove sklony k čítaniu, písaniu a umeniu si všimli aj pedagógovia a odporúčali jeho preloženie na elitné osemročné gymnázium Waršavská cesta.
Osudné zoznámenie
Prichádza rok 2013 a chlapec cíti, že v jeho živote nastal zásadný zvrat. Zoznamuje sa s Juditou, ktorá prichádza z luxusných pomerov, no vyrastá bez otca. „V roku 2013 sa stalo veľmi veľa zmien v mojom živote,“ píše Tomáš v slohu. Spomína, že opustil futbal a našiel volejbal. K množstvu učenia pribúda aj návšteva umeleckej školy, kde sa učil hrať na gitare. V slohu spomína aj svoje plány do budúcnosti, ktoré nikdy nenaplní. Osud má totiž pre neho napísaný iný scenár, tragický a oveľa smutnejší, než o akom sníval vo svojej práci.
„Už odmala ma zaujímala architektúra a dizajnérstvo, ale maľovať som začal až v roku 2016. V budúcnosti sa chystám na fakultu architektúry, ale ktovie, či sa tam dostanem. Chcel by som byť športovec alebo architekt,“ dáva na papier svoje myšlienky Tomáš, ktorý ani netuší, že o pár mesiacov sa všetky jeho sny rozplynú. Desivá predtucha sa objavuje aj v jednej z množstva krásnych viet: „Chcel by som dosiahnuť veľa úspechov, založiť si rodinu a viesť zábavný a harmonický život. Tiež by som rád cestoval, ale ktovie, aké má osud so mnou plány,“ uzatvoril Tomáš v slohovej práci, za ktorú zaslúžene dostal jednotku.
Šokujúca záruka z gymnázia
Judita, ktorá bola spolužiačkou Tomáša v kvinte, má momentálne štúdium na elitnej škole prerušené. Nie však z dôvodov, že je vo väzbe, ale podľa informácií Nového Času je to pre zdravotné problémy. Niektorí pedagógovia školy sa za ňu zaručili, že v prípade, keby bola prepustená, budú na ňu dohliadať, na jej riadne plnenie školských povinností, a aby sa nedopustila žiadnej protiprávnej činnosti.