Policajti, ktorí boli dovtedy v uliciach a kontrolovali demonštrantov, sa podľa agentúry The Associated Press (AP) pri útoku neznámych ozbrojencov zrazu rozpŕchli a násilnostiam nezabránili. Podobný útok sa v utorok odohral aj v Libanone. Na demonštrantov tu brutálne zaútočili gangy bojovníkov odetých do čierneho, spálili im stany a viacerých demonštrantov surovo zbili.
Ide doteraz o najkrvavejší zásah proti demonštrantom, ktorí sú v uliciach už od začiatku októbra a protestujú najmä proti korupcii a zlej hospodárskej situácii. Pri podobných útokoch proti demonštrantom doteraz v krajine zahynulo už 240 ľudí.
AP demonštrácie v Iraku prirovnáva k tým, ktoré sa aktuálne konajú v Libanone a píše, že protesty v oboch krajinách spájajú podobné motívy, a tiež to, že proti demonštrantom útočia ozbrojené skupiny, ktoré by podľa niektorých pozorovateľov mohli byť financované Iránom.
Oficiálne miesta v oboch krajinách sa často tvária, že násilnosti medzi demonštrantmi a ozbrojenými skupinami, ktoré na nich útočia, sa ich netýkajú. Napríklad aj po utorňajšom krvavom útoku guvernér provincie Karbalá Nassíf al-Chutábí vyhlásil, že podľa jeho informácií v Karbale dnes nikto nezahynul a videá, ktoré sa objavili na internete, sú buď špeciálne upravené alebo nie sú z Karbaly.
Protesty v Libanone medzičasom v utorok vyústili do odstúpenia premiéra Saada Harírího. Ako vyhlásil v televíznom prejave, jeho vláda sa dostala do "slepej uličky" a on sám nevidí inú možnosť, ako odstúpiť. "Posty prichádzajú a odchádzajú. To, na čom záleží, je bezpečnosť a dôstojnosť ľudí," povedal odstupujúci premiér.
Libanonská vláda pozostávala z Harírího Aliancie 14. marca a militantného hnutia Hizballáh. Práve toto hnutie doteraz trvalo na tom, že vláda musí pokračovať a protesty, ktoré trvajú už dva týždne, treba umlčať. Šéf Hizballáhu Hassan Nasralláh už dlhšie tajomne naznačoval, že pouličné protesty sú financované kýmsi zo zahraničia s cieľom rozvrátiť Libanon.
Na stúpencov libanonskej opozície, ktorí si v Bejrúte zriadili protestný tábor, v utorok brutálne zaútočili gangy bojovníkov odetých do čierneho, spálili im stany a viacerých demonštrantov surovo zbili. Až neskôr vyšlo najavo, že šlo o milície Hizballáhu.
Protesty v Libanone sa začali už pred dvoma týždňami a pôvodne ich vyvolal nápad vlády, že zdaní telefonovanie cez bezplatné aplikácie ako WhatsApp, Messenger či FaceTime. To si po niekoľkých hodinách vláda rozmyslela, no demonštrantov to už neuspokojilo, ich požiadavky sa postupne rozrástli a začali žiadať pád vlády.
Pre samotného Harírího môže byť pád vlády skôr vykúpením. Od začiatku sa v nej totiž potýkal s koaličnými spormi s Hizballáhom. Už to, že do vlády s Hizballáhom vôbec vstúpil, bolo pritom veľkým prekvapením. Toto hnutie totiž v roku 2005 zavraždilo jeho otca, libanonského expremiéra Rafíka Harírího.
