Na ich ovplyvňovanie sa v tej dobe používali veľmi nevyberané a drsné metódy. Niektoré skupiny neváhali použiť aj násilie a dokonca aj streľbu do ľudí. Jeden takýto tragický incident sa odohral aj pri Dunajci v Červenom Kláštore. Keď sa rodiny úradníkov zo Spišskej Starej Vsi večer vracali z výletu z kúpeľov Šmerdžonka, boli prepadnutí. Stalo sa to v sobotu 20. júna 1920 vo večerných hodinách. Členovia Spišsko-Oravskej Légie na nich začali strieľať.
„Z ôsmich ľudí dvoch úkladne zavraždili a okradli. Boli to úradníci českej národnosti Josef Hejlek a František Hanuš. Šiestich zranili a dvom, riaditeľovi pošty s manželkou, sa podarilo ujsť. Na pamiatku sa v roku 1928 urobila zbierka, hlavne medzi legionármi, lebo jeden zo zabitých bol legionár. Niekedy v polovici roka slávnostne odhalili pamätník. Bohužiaľ nevieme presne kedy ani kto všetko sa aktu odhalenia zúčastnil. Zachovala sa nám len jedna fotka, na ktorej sme identifikovali len jednu osobu, a to okresného lekára zo Spišskej Starej Vsi, Alexandra Küchela. Nevieme ani presný text, ktorý na pamätnej tabuli bol. Časť sa nám z fotografie podarila prečítať. Veľmi radi by sme sa o tom dozvedeli viac. Pamätníci už bohužiaľ asi medzi nami nie sú, ale ich rodinní príslušníci by nám vedeli možno pomôcť,“ zdôveril sa nám pán Eduard Pavlík (71), člen Spišského dejepisného spolku.
Trochu viac nám povedal predseda spolku František Žifčák (68). „Prvý impulz sme dostali od spolku Slovákov žijúcich v Poľsku. Oni nám o pamätníku, o ktorom sme my nič nevedeli, povedali. Rozhodli sme sa ho vypátrať. Naozaj sme ho aj na brehu Dunajca pri chodníku našli a doslova vykopali zo zeme. Bol zborený a travertínový podstavec bol zhodený tesne na breh rieky. Samotnú mramorovú dosku sme však nenašli. Ak všetko víde, tak ho budúci rok obnovíme a postavíme. Aj takéto tragické a málo známe časti dejín, by sme si mali pripomínať, aby sme sa poučili a viac sa to neopakovalo.“
S nápadom obnoviť zaniknutý a stratený pamätník súhlasí aj riaditeľ Národného parku Pieniny Vladimír Kĺč (41). „Obnova strateného pamätníka je v súlade so štatútom národného parku, ktorý má chrániť a zachovávať to čo tu bolo, je to kúsok vážnej histórie tohto územia a je potrebné to uchovať pre ďalšie generácie. Z histórie prírody aj ľudstva by sme si mali brať ponaučenia pre našu lepšiu budúcnosť.“