Tridsaťosemročná Londýnčanka hovorí, že po dvoch týždňoch bola taká opuchnutá, že vyzerala ako tehotná. Ako informuje The Sun, doktori si mysleli, že ide o syndróm dráždivého čreva a predpísali jej na to lieky. Keď sa jej stav ešte zhoršil, rozhodla sa navštíviť iného lekára. Osem týždňov po tom, čo sa po prvýkrát necítila dobre, jej súkromný lekár povedal, že má rakovinu čriev 4. stupňa. Táto správa ju rozrušila.
Menej ako jeden z desiatich ľudí prežije rakovinu čriev, keď je už v 4. stupni, ale ak doktori zistia diagnózu dostatočne skoro, tak môže 9 z 10 pacientov žiť ešte 5 rokov a dlhšie. Iba pár mesiacov pred zistením tejto diagnózy sa potápala so žralokmi neďaleko kostarického pobrežia v Strednej Amerike. "Inštruktor nás varoval, že ak sa niečo pokazí, tak sme veľmi ďaleko od najbližšej nemocnice. Viem, že hovoril o žralokoch, no ja som už v sebe mala časovanú bombu a tancovala som so smrťou," povedala nešťastná žena.
Z Kostariky sa vrátila minulý rok pred Vianocami. Keď vystúpila z lietadla, začala sa cítiť zle. "Myslela som, že mám nejakú virózu, ale cítila som to viac v oblasti brucha ako zvyčajne. Mala som zápchu a vôbec mi nebolo dobre," dodala. Keď symptómy pretrvávali už dva týždne, rozhodla sa navštíviť lekára. Ten sa jej po prvom pohľade na jej brucho opýtal, či je možné, že je tehotná. "Moje brucho bolo také nafúknuté, že som si musela kúpiť rifle pre tehotné. Vyzerala som ako v šiestom mesiaci tehotenstva."
No Zu vedela, že tehotná nie je. A tak jej doktor predpísal lieky na syndróm dráždivého čreva. No ani po šiestich týždňoch sa necítila lepšie. Nemohla vôbec jesť. Dňa 20. februára ju v kancelárii navštívila súkromná lekárka. "Položila mi pár otázok a keď mi urobila prehliadku, vyzerala znepokojene." Povedala jej, že by mala čo najskôr navštíviť gastroenterológa.
Špecialisti jej oznámili, že na jej pravom vaječníku našli nádor. O tri dni neskôr sa dozvedela, že rakovina sa nachádza v jej čreve. "Dúfala som, že ten nález je neškodným nádorom na vaječníku. Žiaľ, nebolo to tak, " priznala Zu.
Dozvedieť sa, že má rakovinu 4. stupňa nebolo jednoduché, no začala rýchlo konať. "Okamžite som sa spýtala doktora, kedy ma môže operovať - chcela som, aby čo najskôr odstránil rakovinu z môjho tela," dodala. 18. marca sa prebudila po osemhodinovej operácii. Lekár jej oznámil, že odstránili toľko rakoviny, koľko bolo možné. Museli jej vyoperovať aj vaječníky, vajcovody, maternicu a slezinu. Taktiež odstránili nádor z čriev, pečene a bránice.
Hoci už nemôže mať svoje vlastné deti, Zu to neberie tragicky: "Nikdy som nerozmýšľala nad deťmi, keďže som nestretla tú správnu osobu, s ktorou by som ich chcela mať. Úprimne, trochu sa mi uľavilo, že som o deťoch nemusela rozhodnúť ja sama." Po operácii musela podstúpiť taktiež chemoterapiu. To pre ňu taktiež nebolo najjednoduchšie. Prešla si každým jedným vedľajším účinkom tejto liečby. Dokonca musela ostať u rodičov, lebo ráno, keď vstala sa nedokázala pohnúť.
Minulý týždeň bola na kontrole. Doktori jej oznámili, že malé množstvo rakoviny sa vrátilo. Najbližšie dva roky bude chodiť každé tri mesiace na kontrolu, aby mohli kontrolovať jej stav. Zu začala opäť zdravo žiť. Denne urobí 10 000 krokov a taktiež cvičí jógu. Čo sa týka budúcnosti, je optimistická. "Radšej budem žiť krátky, ale dobrý život, ako dlhý a zlý, " uzavrela.