Vynikajúcim zdrojom je práve kapusta. Či už si dáte čerstvú alebo kvasenú, vedzte, že svojmu telu zabezpečíte prísun všetkých potrebných látok. Čo všetko obsahuje a ako účinkuje?
Kyslá kapusta je doslova všeliek. Pravidelnou konzumáciou predchádzate infarktu, mŕtvici, depresii, vhodná je aj pre diabetikov, stabilizuje hladinu cukru v krvi. „Už 200 gramov pokryje množstvo všetkých bioaktívnych látok prospešných pre naše zdravie,“ tvrdí Zuzana Klinčáková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) hlavného mesta SR. Vedecké výskumy dokazujú, že kyslá kapusta pozitívne bojuje aj proti rakovinotvorným bunkám či samotným nádorovým ochoreniam. Obsahuje totiž glukosinoláty a isothiokyanáty, ktoré znižujú riziko niektorých typov rakoviny, napríklad pľúc a prostaty.
Čo obsahuje
Vláknina
- kapusta obsahuje vysoký podiel vody (90 - 94 %) a nízke množstvo energie, bielkovín, tukov i sacharidov
- jej silnou stránkou je veľké množstvo vlákniny, ktoré stimuluje pohyb čriev, vylučovanie toxických látok, podporuje metabolizmus a pravidelné vyprázdňovanie
Vitamín C
- 1 kg červenej kapusty obsahuje 518 mg vitamínu C, čo je viac ako citrón alebo grep
- 1 kg bielej kapusty obsahuje približne 329 mg vitamínu C, čo je rovnako ako napr. mandarínka
- 1 kg kyslej bielej kapusty má asi len 134 mg vitamínu C, ale vďaka kysnutiu má nové nutričné vlastnosti
Betakarotén a iné vitamíny
- kyslá kapusta je dobrým zdrojom betakaroténu, ktorý stimuluje obranyschopnosť organizmu, a vitamínu K, ktorý si vyžaduje zrážanie krvi
- v menšom množstve obsahuje vitamíny skupiny B (B9 a B12), ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu nervového systému
Minerálne látky
- kapusta je bohatá na draslík a selén, ktoré napomáhajú zníženie krvného tlaku a odvodnenie
- obsahuje aj fosfor, horčík, vápnik, zinok, železo
Za kyslou chuťou sú baktérie
- typickú kyslú chuť kvasenej kapusty spôsobuje kyselina mliečna
- kyselina vzniká kvasením cukrov v dôsledku pôsobenia baktérií mliečneho kvasenia
- na kvasenie je najlepšia neskorá kapusta, stačí pridať soľ a vodu
- či už má kvasiť v sude alebo v hrnci, musí sa dôkladne natlačiť, aby v nádobe nezostal žiadny vzduch
- plyny vzniknuté pri kvasení musia uniknúť
Niekomu predsa len škodí
Kapusta obsahuje aj škodlivé látky. Sú to tzv. strumigény, ktoré negatívne ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy. Ľudia s ochorením štítnej žľazy by rozhodne nemali kapustu konzumovať na dennej báze a vo veľkom množstve. Alebo by mali dať prednosť tepelne upravenej kapuste.
Kedysi jej stavali oltáre
Kapusta sa pestuje už viac ako 4 000 rokov. Pochádza zo západného pobrežia Stredozemného mora a pobrežia Atlantického oceánu. Starí Egypťania jej prisudzovali božskú silu a stavali jej oltáre. V minulosti, keď si ľudia nemohli kúpiť citrusové ovocie, bola kyslá kapusta najväčším zdrojom živín. Veľký význam mala pre moreplavcov, vďaka nej dokázali predísť chorobám z nedostatku vitamínu C.
Výživové doplnky nestačia
Zuzana Klinčáková, RÚVZ hlavného mesta SR
Dnešná moderná spoločnosť je závislá od cukru a kyslá kapusta už nepatrí medzi obľúbené potraviny. Preto veľa ľudí uprednostňuje výživové doplnky, len aby sa nenútili jesť, čo im nechutí. Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v kapuste, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B.