Veľkou oporou je jej počas týchto sviatkov vnuk Matej-Dušan. Ten sa musel vyrovnať s tým, že jeho milovaný otec zomrel podľa polície rukou jeho mamy a na tomto svete mu zostala už len babička. Vďaka veľkej pomoci Petrových kamarátov a mesta však našli nový domov.
Po tom, ako Jana prišla o syna, ani na chvíľu nezaváhala, že sa bude starať o svojho vnúčika. Bývala však v malej garsónke sociálneho zariadenia mesta, kde deti bývať nemôžu. Pomocnú ruku im podalo mesto,ktoré im pridelilo 1,5-izbový mestský byt. „Bolo to jediné riešenie, aby chlapec neskončil v detskom domove,” povedala zronená babička.
Podľa jej slov Matej k rodine svojej mamy Zuzany, ktorá mu mala podľa polície zavraždiť otca, nechce ísť bývať. „Svoju druhú starú mamu neprijíma, nemá na nich dobré spomienky.,” ubezpečuje Jana s tým, že jej vnuk niekoľko rokov vyrastal v domácnosti, kde panovala neistota.
Odpustila im
Po tom, ako si k sebe zobrala vnúčika, dostala od života ďalšiu ranu. Rodina jej nevesty, ktorá je momentálne v policajnej cele, jej odmietla dať Matejove veci. „Vlastnému vnukovi odmietli dať jeho veci, hračky i zimné šatstvo uložené v ich dome,” priznala. Napriek nezhodám s rodinou Zuzany, ktorá jej mala zavraždiť syna, na nich nemyslí v zlom. „Bolí ma to, no napriek všetkému sa za nich modlím a necítim žiadnu nenávisť. Učím tomu aj Matejka, aby vedel odpúšťať,” hovorí babka.
Pomohli kamaráti
Jana ako dôchodkyňa nie je v najlepšej finančnej situácii. Aj preto ju dojalo gesto Petrových kamarátov, ktorí urobili súkromnú zbierku. „Pomohli nám urobiť plávajúcu podlahu v byte, kúpili sme si aj novú sedačku, skriňu či práčku a pre Mateja doniesli novú posteľ. Chlapcovi sme kúpili aj zimné oblečenie,” povedala s dojatím.
Po mesiacoch plných hrôzy a nešťastia zavládol v útulnej domácnosti pokoj. Podľa slov babičky Matej stále spomína na otca. „Poprosil ma, aby som nakreslila obraz, kde boli ocko a mamka spolu šťastní, tak som mu želanie splnila,” dodáva Jana, ktorú čaká súd o trvalé zverenie vnuka do opatery.
