"Pre pochovávanie je typické, že je to dosť tradicionalistický jav. Pomerne ťažko sa presadzujú pri pochovávaní a pri pohreboch nejaké inovácie," uviedla pre TASR Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Aj napriek tomu je však možné nájsť v rámci pohrebov a obradu určité novinky.
Aj keď bol počas života človek progresívny, tak v starobe často siaha skôr po tradičných formách pochovania, prípadne rozhodujú starší účastníci, akou formou bude zosnulý človek pochovaný. "Na dedinách sa často na pohreboch zúčastní aj širšie vidiecke spoločenstvo, a teda sa aj viac dodržiavajú formy, ktoré sú zaužívané. Naopak, v meste je poňatie pohrebu voľnejšie," vysvetlila Beňušková.
V poslednom čase však prichádza podľa Beňuškovej k modernizácii myslenia a k zmene vzťahu ľudí k smrti. "Pohreby sa inovujú, majú rôzne podoby. Jednou z noviniek je, aj keď v protestantskom prostredí to existovalo už aj v minulosti, že si príhovory na pohreboch píšu často ľudia sami. Alebo do nich vkladajú svoju invenciu a nenechávajú ich iba na kňaza alebo niekoho, kto zosnulého nepoznal," podotkla.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje štruktúru obradu, je aj vybavenosť smútočných miestností. "V mestách je súčasťou obradných siení, kde sa koná rozlúčka, aj monitor, na ktorom je možné premietať fotografie. Myslím si, že to bude postupne smerovať aj k púšťaniu nejakých krátkych audiovizuálnych záznamov o zosnulom," uviedla.
Tradičné pochovávanie je podľa Beňuškovej neekologické a luxusné. Tvrdí však, že je to biznis, ktorý sa snaží udržiavať práve tradičné formy pochovávania. Cintoríny však zaberajú veľkú plochu a ľudí je čoraz viac, čo podľa nej vedie k tomu, že aj na Slovensku sa už uvažuje o alternatívach. "Vo Zvolene vzniká cintorín, ktorý má mať prírodný charakter. Nemali by tam byť žiadne urny ani nádoby, kde by sa pozostatky ukladali. Malo by to byť prirodzene v háji, kde je spätosť záhrobia so životom a vegetáciou," doplnila.
