Uskutočnená analýza potvrdila, že pozostatky patria Charlovi-Étiennovi Gudinovi. Štyridsaťštyriročného francúzskeho generála zasiahla delová guľa pri meste Smolensk počas francúzskej invázie do Ruska v roku 1812. Po zásahu mu museli amputovať nohu, o tri dni neskôr však zomrel na gangrénu. Jeho srdce previezli späť do Francúzska.
Kostru v drevenej rakve objavil v júli pod základmi budovy tím francúzskych a ruských archeológov. Opierali sa pritom o pamäte Louisa-Nicolasa Davouta, iného francúzskeho generála z napoleonskej éry, ktorý organizoval Gudinov pohreb a opísal jeho miesto. Využili aj jedno ďalšie dobové svedectvo, ktoré ich doviedlo až k rakve. Následne odobraté vzorky DNA sa zhodovali so vzorkami pozostatkov Pierra-Césara Gudina, brata Charla-Étienna, ktorý bol rovnako Napoleonovým generálom.
Gudin, ktorý sa narodil v aristokratickej rodine, chodil do rovnakej vojenskej školy ako Napoleon. Predpokladá sa, že bol jedným z najobľúbenejších generálov francúzskeho cisára. Zomrel 22. augusta 1812 a jeho srdce pochovali v kaplnke na cintoríne Pere Lachaise v Paríži. Jeho meno je vyryté na víťaznom oblúku a je po ňom pomenovaná aj ulica vo francúzskej metropole.
