Vtipné i menej veselé situácie sprevádzali kapelníka skupiny Modus na vystúpeniach doma aj v zahraničí. Jednou z historiek, o ktorú sa podelil vo svojej knihe spomienok Vidíme sa čo nevidieť, je aj zážitok z kanadského turné, keď celá kapela skončila za mrežami.
Písal sa rok 1974 a Modus v zostave s Lehotským, Jánom Balážom, Ľudovítom Noskom a Ľubomírom Stankovským vycestoval do Kanady na mesačný zájazd. „Keďže to bolo v čase normalizácie, už len samotný fakt, že nás pustili na Západ, bol prekvapivý. Nevedeli sme, čo nás tam čaká. Vtipné na tom bolo, že my sme si mysleli, že v zámorí budeme mať samostatné koncerty, no na mieste sme zistili, že budeme účinkovať v programe Parížske bláznovstvá,“ spomína v knihe Mariky Eisler Studeničovej známy hudobník.
„V kontrakte stálo čierne na bielom, že môžeme hrať 20 minút vlastnú tvorbu, no ukázalo sa, že všetko je inak. Ako kapela sme síce hrali necelú polhodinu, no okrem toho sme sprevádzali argentínsky balet a kanadskú speváčku. Príšerné,“ dodal Lehotský s tým, že zo zájazdu sa domov vrátili s prázdnymi vreckami. Parádne s nimi totiž „vypiekol“ ich manažér.
„Majiteľ motela, v ktorom sme bývali, nám zamkol batožinu a odmietol nám ju vydať, kým nevyplatíme ubytovanie. Skončili sme na ulici. Išli sme na políciu oznámiť, že náš manažér zmizol. Policajtom sa nás uľútostilo a dovolili nám u nich prespať. Ani sme nevedeli ako a skončili sme za mrežami! Dali nám kávu, nejaké šišky a ráno sme išli vybavovať veci na našu ambasádu. Veci sa utriasli, na veľvyslanectve zabezpečili letenky domov,“ uzavrel autor mnohých hitov.