Vladimír (60) bol roky ekonómom v Jednote či Byterme. „Plisovanie sukní som však mal v sebe zakódované. Moji rodičia sa venovali tejto činnosti už od roku 1963. Ja som sa okolo nich stále motal a už mi to zostalo,“ spomína na začiatky Vranovčan, ktorý vypomáha s ekonomikou miestnej Regionálnej rozvojovej agentúre.
Sám seba označuje za profesionálneho sukničkára. „Ako by ste nazvali človeka, ktorý plisuje sukne? Plisiar alebo plisovač? Sukničkár je podľa mňa oveľa vhodnejšie pomenovanie, lebo väčšinou plisujem sukne. Najlepšie je, že mi pomáha aj manželka,“ usmieva sa. Doma má dielňu, odkiaľ putujú výrobky do Slovenska.
Používa aj kotol
„Sukne z látok, ktoré som plisoval, používajú súbory Vranovčan, Zemplín, Orgonina, PUĽS, Hornád, Vargovčan či Technik. So žiadosťou o plisovanie sa však na mňa obrátili aj módne návrhárky Jaroslava Wurll Kocanová alebo Ivana Ledererová,“ pochválil sa s tým, že existujú rôzne druhy plisovania - zvonové, bežné, na takzvanú harmoničku, či na faldy.
Využíva špeciálny papier, závažie či kotol, kde sa látka naparí, aby držala vzor. „Dnes sa dajú kúpiť kadejaké továrenské ázijské plisované výrobky možno lacnejšie ako naše. Po troch praniach však už obyčajne nie sú plisované, ale skôr pokrčené. Naše ručne plisované látky vydržia podstatne dlhšie v požadovanom tvare,“ dodáva. Originálne sukne stoja od 22 do 45 €.
Klasické plisovanie
1. Najskôr sa pripraví plisovací papier
2. Na papier sa položí látka.
3. Látka sa následne prikryje druhým papierom a zaťaží.
4. Potom sa papier s látkou stočí a putuje do kotla.
5. Hotový kúsok
