Rozruch však spôsobuje najmä kritika, ktorú dielo vyvolalo pre nepresnosti, ba až výmysly. Kniha pobúrila nielen Cilkinho syna, žijúceho v Austrálii ale aj slovenského spisovateľa , ktorý Slovenku osobne poznal.
Východniarka Cilka Kleinová-Kováčová je spomínaná už v predchádzajúcom románe autorky – Tetovač z Auschwitzu. Židovku Cilku ako 16-ročnú odvliekli z Bardejova do koncentráka Auschwitz-Birkenau, kde jej zjav zaujal veliteľa tábora. Zapáčila sa mu natoľko, že si z nej urobil sexuálnu otrokyňu.
Desať rokov znášala otrasné podmienky a opakované sexuálne útoky. Po prepustení v roku 1958 sa Cilka, ktorá sa stala známou ako Cecília, vrátila do Československa, kde našla lásku k Ivanovi Kováčovi, ktorý tiež strávil čas v ruskom gulagu. Zvyšok svojho života až do svojej smrti v roku 2004 prežila v Košiciach.
Výmysel či pravda
Zdá sa, že Cilkin neuveriteľný život spisovateľku Heather Morris nenechal pokojne spávať a rozhodla sa jej príbeh použiť ako námet na svoje ďalšie dielo s názvom Cilkina cesta, ktoré v zahraničí práve vyšlo. Toto dielo však vyvolalo veľkú polemiku medzi spisovateľmi, historikmi a zasiahlo aj Cilkinho syna Georga žijúceho v Austrálii.
Autorke vyčíta, že to, čo o jeho matke v diele píše, sa nezhoduje so skutočnosťou. Rovnaký názor má aj slovenský autor Peter Juščák. Ten príbeh slovenskej židovky spomína v diele „... a nezabudni na labute!“ na ktorého tvorbe sa Cilka svojím rozprávaním osobne podieľala.
Hrozí žaloba?
Je teda jasné, čo Heather Morris ani nepopiera, že kniha je fikciou. V podstate si vzala meno a „dovymýšľala“ si, ako prebiehal Cilkin život na Sibíri. Už počas písania Peter Juščák autorke vyčítal, že nepozná príbeh Cilky a jeho vydanie v takejto podobe by bolo problematické. Autorka nepochodila ani u Georga, Cilkinho syna, ktorý nesúhlasil s vydaním a nesúhlasil, aby bolo meno jeho matky použité vo vlastne vymyslenom príbehu. Dielo napriek tomu vyšlo a jeho ďalší osud závisí od nasledujúcich krokov žijúceho potomka.