Medzinárodné zločiny v tropických oblastiach koordinujú v spolupráci s miestnymi autoritami. Košičan sa nedávno vrátil z najstaršieho kontinentu, kde v Kongu spolu s českými kolegami pomáhal zachraňovať a monitorovať ohrozené zvieratá. Rovnako sa však angažuje aj v boji za záchranu korytnačiek.
Dokumentarista a zoológ Michal Gálik (30) sa pustil do boja proti nelegálnemu obchodu so zvieratami, ktorý patrí medzi štyri najväčšie čierne obchody na svete - spolu s obchodom s drogami, ľuďmi a so zbraňami. Na indonézskom Borneu dokázal s kolegami odhaliť silnú skupinu pytliakov, ktorí sa zameriavali na korytnačie vajíčka. Tie sa považujú za lukratívnu dobrotu, časť z nich sa predáva aj do okolitých krajín. „Celý čas sme sa tvárili ako turisti, aby sme nevzbudzovali podozrenie. Investigatívu sme robili spolu s Tomášom Ouhelom. Pôsobí dlhodobo a má kontakty na indonézsku armádu. Potajomky sme zisťovali, na ktoré ostrovy chodia pytliačiť,“ opísal Gálik.
Dvaja kolegovia z tímu, Matej a Pavol, boli vysadení na ostrov vzdialený 7 hodín loďou od civilizácie, kde pytliaci vo veľkom vyberali korytnačie vajíčka. „Mali za úlohu sa s nimi skamarátiť, čo sa im aj podarilo, a odhaliť najväčšiu priekupnícku loď,“ uviedol Gálik s tým, že v záverečnej fáze sa skontaktovali s armádou, ktorá záťah skoordinovala. „Nechali sa zviezť ich loďou k obývanému ostrovu rovno do pasce, kde ich už s nami čakala aj armáda. Prehľadali sme im loď a našli 1 200 vajíčok morskej korytnačky, karety obrovskej, čo bolo usvedčujúce z pytliactva,“ dodal. Podľa jeho slov neboli pytliaci nebezpeční, ale pre nich to je zdroj obživy. „Nájdené korytnačie vajíčka predstavovali hodnotu ich polročného platu,“ priblížil. V Borneu urobili aj druhý záťah na predajcov suvenírov z korytnačieho panciera, kde im taktiež asistovala ozbrojená stráž. Michal vraví, že domáci často veria, že im produkty z korytnačiek predĺžia život, alebo že im prinesú zdravie a ochránia ich aj pred požiarom. „Samozrejme, je to nezmysel, nikdy to nebolo vedecky podložené,“ dodal.
Konflikt s politikom
Košický dobrodruh sa v lete vrátil z expedície s názvom Dzamba Ya Lobi v Kongu. Ako dokumentarista sa pripojil k tímu českých špecialistov, ktorí v teréne testovali nové metodiky zberu vedeckých dát o správaní goríl a získavaní informácií o ilegálnych aktivitách. Spoločne sa im podarilo odhaliť aj predajcov šupín ohrozených šupinavcov a informáce neskôr posunuli kompetentným orgánom. Šupinavce sa lovia pre mäso, ale najmä pre šupiny, ktoré miestni obyvatelia využívajú predovšetkým v tradičnej medicíne. „Stali sa z nich najobchodovanejšie zvieratá na čiernom trhu. Podarilo sa nám zistiť, kde ich predávajú a natočili sme to na video. Jedného z nich sa nám podarilo zachrániť živého a vypustiť do prírody,“ uviedol Gálik. Ako najväčšie riziko v Kongu označil skôr striktné pravidlá než pytliakov. „Ja som sa snažil natáčať, no všade sa pohybovali domáci ozbrojenci, ktorých bolo zakázané snímať. Ak by som mal jedného v zábere, hneď ma zatknú,“ opisuje krušné chvíle.
Do konfliktu sa dostali aj s jedným z politikov. „Prechádzali sme okrajové časti rezervácie a snažili sa mapovať počet žijúcich zvierat. Žili sme s domácimi v malej dedine, až sa tam raz zjavil istý politik. Začal byť na nás agresívny a chcel nás odtiaľ dostať, lebo potreboval pred domácimi ukázať, akú má moc. Vtedy sme sa cítili byť bezmocní pred byrokratmi,” zhodnotil. Najväčším nebezpečenstvom však boli podľa Gálika divé slony. „Ak sa zľaknú, vtedy zvyknú zaútočiť aj na človeka. Preto sme sa museli stále hlasno rozprávať,“ vysvetlil. Za najväčší úspech v Kongu považuje nadviazanie nových kontaktov a spolupráce s partnermi, čo je podľa jeho slov mimoriadne náročné.
Kareta obrovská
- za posledných 70 rokov klesli jej počty na severe Bornea až o 91 %
- obýva skoro všetky moria v tropickom a subtropickom pásme
- patrí medzi všeobecne ohrozené druhy zvierat
- v dospelosti môže vážiť až 180 kilogramov a dožiť sa 50 rokov
Africké šupinavce v ohrození
- odhaduje sa, že každý deň ulovia pytliaci 300 zvierat
- 25 % druhov šupinavcov sú kriticky ohrozené, zvyšná časť je taktiež pod hrozbou
- cena kilogramu ich šupín sa na trhu pohybuje okolo 2 700 €
- v rokoch 2010 až 2015 zadržali autority až 120 ton šupinavcov a produktov z nich
