Platy však boli oveľa nižšie, tovaru nedostatok a šanca dovolenkovať pri mori mizivá. Je teda nostalgia za starými zlatými časmi oprávnená? Môžeme si dnes z výplaty dopriať viac alebo menej?
Najnovší prieskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied ukázal, že 30 rokov po Nežnej revolúcii Slováci nie sú spokojní. Politický systém v socialistickom Československu považuje väčšina obyvateľov (27 %) za lepší ako ten súčasný a ešte lepšie hodnotia ekonomický režim za totality (38 %). Mnoho ľudí si jednoducho myslí, že za bývalého režimu sa žilo lepšie.
Platy vtedy a dnes
V roku 1989 bola priemerná hrubá mzda Slovákov 3 142 Kčs. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v revolučnom roku v priemere zarábali 104 € mesačne. Keďže priemerná hrubá mzda Slovákov za rok 2018 dosiahla výšku 1 013 €, zdá sa, že platy sú dnes neporovnateľne, takmer desaťnásobne vyššie. V skutočnosti však nie sme 10-krát bohatší ako vtedy. Okrem platov treba totižto brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili 7- až 8-násobne.
„Pre väčšinu ľudí platí, že sa majú dnes lepšie ako v roku 1989. Reálna hodnota zárobkov je vyššia, máme oveľa väčší výber spotrebného tovaru a služieb. To, že sa nám darí lepšie, vidíme na každom kroku. Porovnajte, koľko áut stálo pred panelákmi v roku 1989 a koľko stojí dnes. Ak ste vtedy išli k moru, tak do Bulharska a mali ste nabalené zavárané mäso na dva týždne. Nikomu sa ani len nesnívalo, že by prišli do Juhoslávie a jedli v reštaurácii. Čiže aj keď nebudete počítať nejaké prepočty na hrubý domáci produkt, tak aj voľným okom zistíte, že áno, veľká väčšina ľudí sa má dnes podstatne lepšie ako v roku 1989,“ vysvetľuje ekonóm Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Chudobné regióny
Oveľa viac, ako samotnou výškou mzdy, sú dnes ľudia frustrovaní z priepastných rozdielov v platoch, čo v minulosti neexistovalo. „Medzi platmi riaditeľa podniku a zamestnancov nebol až taký obrovský rozdiel ako dnes. Robotníci, ktorí mali základné vzdelanie, napríklad montovali panciere na tanky, zarobili 5 000 či 6 000 korún. Mali skoro taký plat ako riaditeľ podniku! Len za to, že to bola namáhavá práca, mali vysoké prémie.
Dnes je to naopak a ja si nemyslím, že je to nesprávne. Otázka znie, či by mali byť rozdiely medzi platmi až také priepastné,“ hovorí Baláž a pripomína tiež regionálne rozdiely Slovenska. „Historické ročenky hovoria, že za totality aj v najchudobnejších okresoch na východe bola priemerná mzda iba o 15 % nižšia ako v Bratislave. Dnes je takéto niečo nonsens,“ vysvetľuje odborník. Pre predstavu - v Bratislavskom kraji sa priemerná mzda za minulý rok vyšplhala na 1 358 €, čo je o 46 % viac ako v Prešovskom kraji, kde priemerná mzda dosiahla výšku 874 €.
Drahé byty
Iná situácia v porovnaní s rokom 1989 je aj medzi mladými rodinami. „Za komunistov mal štát prosociálnu politiku. Jedným z hlavných bonusov bolo, že mladé rodiny dostali byty buď zadarmo, pokiaľ to bol štátny byt, alebo za nejakú sumu družstevný byt. Pre predstavu, keď ste si koncom 80. rokov kupovali družstevný byt v Bratislave, stál asi 60 000 korún, čiže 20 hrubých mesačných platov. Dnes by vám 20 mesačných platov na kúpu bytu v hlavnom meste určite nestačilo.“ Okrem toho nám zväčša vlastné úspory na kúpu nehnuteľnosti nestačia a musíme sa poobhliadnuť po hypotéke.
„Bola tu nielen prosociálna, ale aj propopulačná politika. Napríklad, ak ste si vzali výhodnú novomanželskú pôžičku na zariadenie bytu, s každým dieťaťom sa vám z nej istá suma odpustila. To je jeden z dôvodov, prečo sa na prelome 70. a 80. rokov narodila taká silná generácia, tzv. Husákových detí. Dnes sa na Slovensku oveľa viac riešia dôchodcovia ako mladé rodiny. Schvaľujú sa zákony o minimálnych dôchodkoch, no pritom sa štát vôbec nestará, kto na ne bude robiť, a to je choré,“ myslí si ekonóm.
Rady na banány
Ponuka na trhu sa dnes s rokom 1989 nedá porovnať. Tovary sú oveľa dostupnejšie, obchody sú plné našich, ale aj zahraničných výrobkov. Dlhé rady pred mäsiarstvom či čakanie v rade na banány sú už dávno minulosťou. Napriek všetkým výhodám dnes stále počúvame, že v obchodoch je drahšie ako kedysi. Väčšina vecí je dnes pritom lacnejšia ako za vlády komunistov, no ako sme už spomínali, neplatí to pri všetkom.
Na byty pracujeme oveľa dlhšie ako v roku 1989 a, naopak, na kúpu auta, či elektroniky nám stačí odpracovať menej hodín. „Áno, sú položky, ktoré boli kedysi po prepočte na príjem lacnejšie, ale zoberme si napríklad auto. Škoda Favorit stála 80 000 Kčs, čiže zhruba 25 priemerných hrubých platov. Dnes si Škodu Fabiu kúpite v priemere od 10 000 €, čiže vám na ňu postačí približne 10 priemerných hrubých platov. Neporovnateľne lacnejšia je aj spotrebná elektronika – farebný televízor Orava stál 13 000 Kčs, čiže štyri platy. Dnes si celkom slušný farebný televízor kúpite za 300 €, čo je tretina priemerného mesačného príjmu,“ vysvetľuje Baláž.
Spomienky
Čísla teda nepustia. Priemerne zarábajúci Slovák si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989. „Životná úroveň je v porovnaní s rokom 1989 podstatne, ale podstatne vyššia, aj keď napríklad Rómovia, chudobné vrstvy či slobodné matky sa môžu mať horšie. Na Slovensku pod hranicu chudoby patrí 12 % obyvateľstva. Ten zvyšok sa má lepšie ako kedysi a to podstatne. Kedysi ľudia riešili, že na pultoch obchodov chýbali cukor, banány či prací prášok a ako to zoženú. Dnes riešia, kde budú parkovať, pretože majú tri autá. Aj to svedčí o tom, kam sa spoločnosť posunula.“
Z čoho teda pramení ten oný spomienkový optimizmus - prikrášľovanie faktov a situácií z minulosti? „Človek tak, ako starne, postupne vypúšťa z hlavy zlé veci a v pamäti si zachová najmä tie pekné spomienky, čiže ten spomienkový optimizmus je úplne prirodzený,“ myslí si ekonóm Baláž a na záver pripomína. „Minulý režim mal však najmä mnoho temných a zlých stránok, na to netreba nikdy zabudnúť.“
