Nevyhnutnosť udržať túto dohodu "pri živote" naznačil aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Európski diplomati združení vo formáte Rady EÚ pre zahraničné veci sa snažia nájsť východisko zo situácie, ktorá nastala potom ako Teherán tento rok pozastavil plnenie viacerých záväzkov Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), čiže jadrovej dohody, po tom, ako od nej USA vlani jednostranne odstúpili a znova uvalili na islamskú republiku tvrdé sankcie.
Iránska vláda naposledy v sobotu (9.11) oznámila, že už obohacuje urán na úroveň piatich percent, pričom jadrová dohoda stanovila Iránu hranicu obohacovania uránu na 3,67 percenta. Irán po vyše štyroch rokoch opätovne spustil proces obohacovania uránu v podzemnom jadrovom zariadení Fordú južne od Teheránu. Podľa dohody Irán to nesmel robiť do roku 2030. Obohatený urán vyrába Irán aj v ďalšom jadrovom závode v 200 kilometrov vzdialenom Natanze.
Lajčák po príchode do Bruselu pred novinármi potvrdil, že dohodu z roku 2015, ktorej cieľom je zabrániť Iránu vo vývoji jadrovej zbrane, treba zachovať. "Verím, že musíme aj naďalej rokovať o tom ako zachovať JCPOA. Je to veľká dohoda a musíme ju udržať nažive," odkázal šéf slovenskej diplomacie.
Vážnosť situácie potvrdil aj holandský minister zahraničných vecí Stef Blok, keď médiám naznačil, že súčasný postoj Teheránu je "skutočne veľmi znepokojujúci". Aj šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas poukázal na potrebu zachovať JCPOA, zároveň však upozornil, že sa Irán musí vrátiť k svojim predošlým záväzkom. "V opačnom prípade si vyhradzujeme právo použiť všetky mechanizmy zakotvené v dohode," zdôraznil. Cieľom EÚ je zabrániť tomu, aby sa jadrová dohoda z roku 2015 nerozpadla.
