Celkovo však v boji za zlepšenie svojich práv v zamestnaní nesiahame po tejto krajnej možnosti nejako často. Oproti niektorým krajinám, kde štrajkujú vo veľkom, je to u nás skôr ojedinelé. Mohol by vám zamestnávateľ zakázať nepracovať a koľko zarobíte pri štrajku? Po prvý raz v histórii našej krajiny sú v štrajkovej pohotovosti zamestnanci banky. Už mesiac takto v UniCredit Bank bojujú o zvýšenie platov a vyplatenie odmien. Nerobí na nich firma nátlak a kde smerujú rokovania? Na mohutné štrajky sme zvyknutí skôr zo zahraničia. Na Slovensku takáto forma nátlaku na zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. Kým u nás sa od roku 1992 štrajkovalo len 34-krát, sú krajiny, kde sa takto domáhali svojich práv v tisícoch prípadov. Legislatíva to pritom umožňuje aj u nás.
„Ak ide o štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy alebo o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, v tom prípade platí zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý takýto štrajk upravuje,“ uviedla Martina Nemethová z Konfederácie odborových zväzov SR. Toto právo zaručuje aj ústava. Podľa bývalého šéfa Národného inšpektorátu práce Andreja Gmittera je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu účasti na štrajku. „Mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi za čas účasti na štrajku nepatrí,“ upozorňuje Gmitter. Pozor však, ak by súd právoplatne rozhodol, že štrajk bol nezákonný, účasť na ňom sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v práci.
Domáhať sa lepších pracovných podmienok však nemôžu všetci. Ide najmä o ľudí v bezpečnostných zložkách, sudcov, či napríklad zdravotníkov alebo obsluhu jadrových elektrární. „Zákon generálne nezakazuje vyššie uvedeným zamestnancom štrajkovať, len vymedzuje situácie, kedy sa takíto zamestnanci štrajku nemôžu zúčastniť, napr. zamestnanci zdravotníckych zariadení štrajkovať môžu, ak nedôjde ich účasťou k ohrozeniu života a zdravia občanov. To isté platí aj pre ostatné okruhy zamestnancov,“ vysvetlil Ondřej Majer, advokát HAVEL & PARTNERS.
Účasť zakázať nemôže
Ondřej Majer, advokát HAVEL & PARTNERS
V prípade, že sú splnené zákonné podmienky na vyhlásenie štrajku, zamestnávateľ nemôže obmedziť účasť zamestnancov na štrajku. Zamestnávateľ je zároveň povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu účasti na štrajku. Mzda, ani náhrada mzdy takémuto zamestnancovi za čas účasti na štrajku však nepatrí.
Čo by ste mali vedieť o štrajku
- Rozumie sa ním čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami, o štrajk nepôjde, ak sa, napríklad, počas voľna vyjadrí nespokojnosť na proteste.
- Môže nastať pri koletívnom vyjednávaní, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.
- Pred štrajkom však musí prebehnúť neúspešné konanie pred sprostredkovateľom a strany nepožadujú riešenie sporu pred rozhodcom (na ňom by sa museli dohodnúť).
- Štrajk je krajným riešením sporu a pristupujú k nemu zamestnanci.
- O jeho vyhlásení rozhoduje príslušný odborový orgán.
- Zamestnávateľ musí byť o konaní štrajku písomne informovaný.
- O nezákonnosti štrajku rozhoduje súd.
- Pozor: Za účasti na štrajku (hodiny, ktoré nepracujete) nemáte nárok na mzdu ani jej náhradu.
Kedy nemožno štrajkovať:
- v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení
Pri kolektívnom vyjednávaní:
- ak je štrajk vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v zákone o kolektívnom vyjednávaní
- neboli splnené podmienky dané zákonom o kolektívnom vyjednávaní
Kto nemôže štrajkovať:
- policajti, vojaci, hasiči, prokurátori, sudcovia
- zamestnanci zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnej starostlivosti, pokiaľ by štrajkom došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov
- zamestnanci pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov, zabezpečujúci telekomunikačnú prevádzku, pokiaľ by štrajkom došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, prípadne majetku
- zamestnanci pracujúci v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia
Štrajk a poistné do Sociálnej poisťovne
Zákonný štrajk:
- povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v tomto období trvá, neprerušuje sa
Nezákonný štrajk:
- zamestnávateľ má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni Registračným listom fyzickej osoby prerušenie povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
- zamestnanec nie je počas prerušenia poistený
- dôchodkové poistenie si však môžete dodatočne doplatiť
Po prvýkrát v histórii našej krajiny sú v štrajkovej pohotovosti zamestnanci banky. Už mesiac takto v UniCredit Bank bojú o zvýšenie platov a vyplatenie odmien. Nerobí na nich firma nátlak a kde smerujú rokovania? O boji za vyššie platy v piatej najväčšj banke u nás informoval Nový Čas minulý týždeň. Napriek rokovaniam to zatiaľ na dohodu nevyzerá. „Neposunuli sme sa vôbec nikam. Včera sme mali stretnutie v Prahe a zaiaľ sa tvária, že im je to úplne jedno, aj keď pôjdeme do štrajku. Som veľmi prekvapená a neviem, čo je za tým,“ povedala Jana Szászová, šéfka odborov v UniCredit Bank.
Ako doplnila, stále riešia spor pred sprostredkovateľom a až potom môžu dať hlasovať o štrajku. Pripravujú sa však aj na tento krok. Na niektorých pobočkách však zamestnanci označenie o štrajkovej pohotovosti nemajú. Tlačí na nich vedenie? „Oficiálne nátlaky na zamestnacov neboli. Samozrejme, niektorí vedúci sa vyjadrovali spôsobom, že by si mali ľudia uvedomiť, či budú označenie štrajkovej pohotovosti nosiť,“ vysvetlila šéfka odborov.
