O dva roky neskôr svoje schopnosti príslušníci URNA preukázali pri dramatickej rukojemníckej dráme, boli nasadení aj počas novembrových udalostí v 1989 a neskôr potláčali vzburu väzňov v Leopoldove. Pre Nový Čas rozpráva, ako sa zúčastnil najmasovejších protestov v histórii republiky. Igor Labáth sníval o tom, že sa stane kriminalistom. Svoj sen si ale nesplnil, stal sa preborníkom v odlišnom odbore. „Bol som frekventantom v škole nastupujúcich policajtov. Prišlo trio v tej dobe súdruhov z Prahy a robili nábor, kto by chcel ísť do novovzniknutej jednotky. Až keď sme to podpísali, tak nám povedali, že vzniká elitná jednotka boja proti terorizmu,“ spomínal na začiatky Labáth.
O dva roky neskôr schopnosti komanda preverila prvá ostrá akcia. „Bolo to v lesnej chate za Trstínom. Páchateľ v chate držal chlapca a dievča. Vracal sa z väzenia, bol ženatý a mal deti, ale žena na neho nečakala,“ povedal policajný veterán s tým, že jedinou požiadavkou bolo, aby priviedli k páchateľovi jeho ženu. Akcia trvala tri dni, po neúspešnom pokuse, keď dokonca podráždený únosca zastrelil policajného psa, sa podarilo rukojemníkov oslobodiť.
Ako nás povolali na študentov
Celý tím, v ktorom figuroval Labáth, nasadili aj v novembri 1989. Za úlohu mali potlačiť študentský štrajk v Prahe. „Útvar fungoval, išlo to hore. Nastúpil som na vysokú školu. Mali sme tak zaužívané, že vždy v piatok po pätnástom sme partia chodili na pivo. 17. novembra vyšlo vtedy zrovna na piatok. Zišli sme sa u Tigra, niektorí chýbali, niektorí nie,“ spomína Labáth a dodal, že na námestie vtedy povolali celý útvar. „V prednej línii boli tradičné štíty – biele helmy, červené barety boli za nimi. Bola to chyba, že bol nasadený tento útvar – červené barety, nebolo to moc šťastné. Mali ostať v zálohe a až ak by prišlo k niečomu, že by bolo treba nasadenie, mali ich vtedy povolať. Naši chalani, ktorí boli v úzadí, hovorili, že to nebolo len, že všetci študenti ,máme holé ruce‘, že boli hádzané kovové matky. Boli tam aj takéto provokácie,“ tvrdí Labáth.
Zároveň však dodáva, že medzi nimi boli aj takí policajti, čo si išli len udrieť. „Jeden policajt zlomil dokonca na niekom biely obušok,“ opísal udalosti zo 17. novembra 1989. „Najviac ma štvalo, že každý policajt, nielen červené barety, bol po revolúcii eštebák. Spolupracovali sme s viacerými zložkami, ale napríklad ľudia, ktorí robili na sledovačke, boli profesionáli. Im bolo jedno, koho sledujú, či to bol Čarnogurský, alebo americký veľvyslanec,“ povedal Labáth s tým, že mnohí policajti sa stali potom terčom útokov, podpaľovali im autá, ničili vchodové dvere, sprejovali na domy, vyhrážali sa im.
Chránil aj pápeža
Akcií postupne pribúdalo. „Nevie sa, že koncom osemdesiatych rokov dostal vydieračské listy o peniaze aj maestro Karel Gott. Dostal lepené pozdravy, bola tam jeho fotografia a miesto jeho hlavy bol terč. Bola dohodnutá odovzdávka peňazí pri Kolíne. Jeden kolega išiel do kufra auta, ale po peniaze nikto neprišiel. Ten chalan z kufra robil maestrovi osobného šoféra. Karel Gott bol súčinný, dokonca nejakú dobu potom v jeho vile na Bertramke čakali dvaja kolegovia. Deň-noc sa tam dvaja chalani striedali.
Jednu noc tam niekto liezol, chalani ho chytili, ale nepreukázala sa spojitosť s tými listami, bol to zlodej,“ prezradil bývalý elitný policajt. Spolu so svojimi kolegami zasahovali aj počas masívnej vzbury v Leopoldove, kde sa im ju po niekoľkých dňoch podarilo úspešne potlačiť. Aj vďaka tejto akcii elitná jednotka zažívala rozmach. Starali sa o bezpečnosť mnohých osobností, ktoré zavítali do bývalého Československa a neskôr aj na Slovensko. „Bol to George Bush starší, vtedajší francúzsky prezident, alebo pápež Ján Pavol II,“ povedal I. Labáth s tým, že práve pápež sa po návšteve Slovenska pochvalne vyjadril na margo práce elitnej jednotky.
Igor Labáth pôsobil v elitnom policajnom útvare 19 rokov a 297 dní. Po rozdelení Československa sa stal prvým veliteľom zásahového policajného útvaru na Slovensku, pôsobil ako inštruktor. Na základe svojich dlhoročných skúseností napísal metodické pokyny na vniknutie do budovy, pohyb do dverí, pohyb po schodoch. Podľa jeho slov sa táto práca nedá robiť pre peniaze, ale človek ju musí milovať.
