V reakcii na ponuku uskutočnenia takéhoto stretnutia zo strany bývalého kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom tlačová agentúra Interfax.
"Samozrejme, samotný Putin povedal, že sa nikdy nebráni podobným stretnutiam, a teda ani tomuto. Verí však, že stretnutie, ktorého zmyslom je len to, aby sa konalo (nejaké) stretnutie, prináša málo úžitku, a preto musí byť dobre pripravené. V tomto kontexte sa my teraz primárne sústreďujeme na prípravu k normandskému procesu," odpovedal Peskov novinárom, ktorí ho požiadali, aby sa vyjadril k nedávnej ponuke bývalého prezidenta Kazachstanu.
V súvislosti s prípravou rokovaní v normandskom formáte Peskov zdôraznil, že v Kremli "vítajú a pozitívne hodnotia" odsun vojakov a zbraní zo styčnej línie v oblasti dedín Petrivske a Zolote na východe Ukrajiny.
Hovorca tiež v reakcii na otázky novinárov vyhlásil, že obnovenie vzájomných vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou je problém, ktorý musia spoločne riešiť Moskva a Kyjev. Zdôraznil však, že riešenie konfliktu na východe Ukrajiny závisí od krokov Kyjeva a nemôže byť výsledkom rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, keďže Moskva podľa neho "nie je účastníkom konfliktu".
Bývalý kazašský prezident Nursultan Nazarbajev pozval prezidentov Ruska a Ukrajiny, aby sa v Kazachstane zišli na osobnom stretnutí. Nazarbajev sa domnieva, že za týchto podmienok sa budú môcť dohodnúť na urovnaní konfliktu v Donbase.
Rozhovory predstaviteľov Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska o konflikte v Donbase dostali názov normandský formát, pretože ich prvá schôdzka sa konala v júni 2014 pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii.
EÚ uvalila na Rusko sankcie po tom, ako Moskva v marci 2014 prevzala kontrolu nad ukrajinským čiernomorským polostrovom Krym. Zoznam sa rozrástol v nasledujúcich rokoch, keďže Moskva pokračuje v podpore separatistov na východe Ukrajiny v konflikte s vládnymi silami, ktorý si vyžiadal už viac než 13 000 mŕtvych.
