Nový Čas medzi Slovákmi zisťoval, ako si na Zamatovú revolúciu spomínajú tí, ktorí v čase jej diania boli ešte deťmi alebo tínedžermi. Hoci sa udiala pred troma desiatkami rokov, spomienky nevybledli.
Otázky
1. Čo ste robili, kde ste boli 17. novembra 1989?
2. Ako si spomínate na Nežnú revolúciu - čo sa pre vás osobne zmenilo?
Maroš Švantner (38), programátor, Košice
1. Pri spomienke na 17. november 1989 sa mi vybavuje moja rodina a brat, s ktorým sme sledovali televízor. V programe prednášali o slobode slova, ľudia spievali a štrngali kľúčmi. Počas toho som sa hral a pripravoval si úlohy do školy.
2. Po revolúcii sa pre mňa ako školáka zmenilo hlavne to, že naše panie učiteľky od nás po 17. novembri striktne vyžadovali, aby sme ich už vôbec nevolali súdružky.
Katarína Latócy (38), herečka, Košice
1. V deň Nežnej revolúcie som bola doma a pozerala televízor. Pamätám si, ako vysielali demonštrácie aj pána Budaja v jeho slávnej budajke. S rodičmi sme z obývačky sledovali celé dianie.
2. Zmenilo to život nielen mne, ale aj mojej rodine a kamarátom. Mohli sme ďalej vyrastať v oveľa slobodnejšej kajine.
Bohuš Hajdúch (46), Prešov, elektrotechnik
1. V ten deň som bol v škole. Ešte som bol stredoškolák. Keďže som mal len 16 rokov, tak som netušil, čo sa deje, až potom prišlo prepúšťanie a podobné veci, ktoré nám strpčovali život.
2. Podľa mňa odvtedy nastalo viac zmien k horšiemu, ako k lepšiemu. Každý mal zaručenú prácu. Byt sa dal získať oveľa lacnejšie v pomere k mzde ako teraz. Uznávam, že sa dá cestovať do zahraničia a podobne, ale ja si to veľmi neužijem. Ktorý bežný človek dnes má peniaze?