Najväčšie stopy zanechal osudný 13. november predovšetkým na ich psychike. Novému Času sa podarilo zistiť, ako prežíva najťažšie chvíle života vodič autobusu, a po prepustení z nemocnice sme zastihli aj Júliusa. Ako reagujú na správy o nehode a čo o ich psychickom rozpoložení hovoria odborníci?
Robil som, čo som mohol
Vodiča z autobusu smrti Vladimíra (66) prepustili v piatok z nemocnice v Nových Zámkoch. Bol zdrvený a zúfalstvo sršalo z každého jedného slova. „Je mi to strašne ľúto, som z toho zdrvený. Robil som, čo som mohol, ale dopadlo to, ako to dopadlo. Vypočúvali ma na polícii, viac nevládzem o tom teraz hovoriť,“ povedal so zlomeným hlasom Novému Času. Jeho rodina sa ho snažila po celý čas ho chrániť pred vonkajším svetom a poskytnúť mu priestor na zotavenie. „On bol v izbe bez televízora sám, v podstate izolovaný, ani sme mu to nepripomínali. Takže nemal prístup k informáciám, ale určite vie, koľko je mŕtvych," hovorí ticho manželka šoféra, ktorý sa podľa odborníkov zachoval hrdinsky. Jeho kolegovia ho považujú za jedného z najskúsenejších vodičov. „Vlani získal vyznamenanie za 2,5 milióna kilometrov za volantom autobusu bez nehody. Zrejme aj jeho skúsenosti viedli k pohotovej reakcii v snahe vyhnúť sa kolízii s nákladným autom. Žiaľ, zrážke úplne zabrániť nedokázal,“ povedala Petra Helecz, riaditeľka pre komunikáciu spoločnosti ARRIVA.
Chráni ho partnerka
Ako zázrakom vyviazol z dopravnej nehody takmer bez zranení vodič nákladného auta. Toho sme zastihli v piatok predpoludním, ako spolu s manželkou kráča domov. Už na prvý pohľad vyzeral, že tragédia zanechala na jeho psychike značné stopy. Po tom, ako sme ho zastavili a spýtali sa ho na osudný moment, sa pristavil a chcel povedať pár slov. Vtom však zakročila jeho partnerka: „Poď už, poď,“ povedala, ťahajúc ho do vchodu paneláka, v ktorom bývali, a tak sa ho zrejme snažila chrániť pred krutou realitou. O stanovisko k tragickej nehode sme chceli požiadať aj majiteľa firmy, ktorá vlastní auto a sídli v Ladomerskej Vieske (okr. Žiar nad Hronom). Po sekretárke nám odkázali, že sa k celej záležitosti nebudú vyjadrovať. Polícia pracuje v súčasnosti s viacerými verziami a ku konkrétnym príčinám sa zatiaľ vyjadrujú aj experti len veľmi stroho.
Premýšľajú, ako mohli tragédiu odvrátiť
Eva Klimová, prezidentka Slovenskej komory psychológov
- Pokiaľ prišlo k takej závažnej nehode, je to traumatizujúca situácia pre všetkých zúčastnených, v prípade vodičov je vysoký predpoklad prežívania pocitu viny, neistoty, čo mohli urobiť inak, ako sa správať, či mohli nehodu odvrátiť. Pokiaľ nie je definitívne uzatvorené vyšetrovanie príčin nehody a určený vinník, platí prezumpcia neviny a obom vodičom by mala byť poskytovaná odborná psychologická pomoc. Nie je vhodné, aby na nich bol vyvíjaný akýkoľvek zbytočný tlak verejnosti či médií, pretože situácia je pre nich veľmi náročná. Zvyčajne žiaden vodič nevstupuje do cestnej premávky s úmyslom spôsobiť nehodu...
Mnohí sa snažia vyviniť
Danica Caisová, psychiatrička
- Záleží na tom, akú má človek povahu a ako pristupuje k životu. V závislosti od toho sa niektorí správajú tak, že sa z toho snažia vyviniť. Že za to nemôžu a hľadajú vinníka v okolnostiach, ako sú zlé počasie, technický stav auta a podobne. Veľká väčšina má však výčitky svedomia. Naša psychika je však taká rôznorodá.
Na psychiku je to enormná záťaž
Danica Caisová, psychiatrička
- Vodiči zúčastnení na nehodách, kde niekto zomrie, by často potrebovali pomoc psychológov. Na nich sa totiž často nemyslí a ani sa im špeciálne nevenuje. Môžu sa u nich objaviť rôzne psychiatrické diagnózy, ťažkosti so spánkom, podráždenie, nervozita. Mal by byť veľký rozdiel, či je niekto vinníkom, alebo za nehodu vôbec nemohol. Na psychiku vodiča je to však enormná záťaž.