V sobotu diskutovala na podujatí Stredoeurópske fórum v bratislavskej Starej tržnici spolu s vedcom, zakladateľom Občianskeho fóra a bratom Václava Havla, Ivanom Havlom. Minulý režim si prezidentka pamätá ako dobu schizofrénie, keď existoval neuveriteľný rozpor medzi súkromným životom a životom na verejnosti.
"Myslím si, že strach je prítomnou emóciou na Slovensku. Musím dodať, že, pochopiteľne, mnoho ľudí nežije dostatočne dôstojne napriek tomu, že sme 30 rokov od novembra," uviedla na diskusii Čaputová s tým, že časť obyvateľstva žije v obavách z budúcnosti a niektorí chcú tento strach využiť na ponúkanie rýchlych a radikálnych riešení. Prezidentka vníma v slovenskej spoločnosti zmes emócií. "Nie sme homogénna spoločnosť. Strach je síce súčasťou emócií, ktoré sú na Slovensku, ale nie dominantou," skonštatovala.
Havel má podľa svojich slov pocit, že keď sa ľudia v roku 1989 zišli na námestiach, stratili akýkoľvek strach. Na diskusii tiež spomenul, že Václav Havel podľa neho práve vo väzení našiel zmysel života.
Prezidentka pripomenula, že v čase Nežnej revolúcie bola študentkou, pamätá si limity, pokiaľ išlo o cestovanie, dodala, že doma sa výdatne politicky debatovalo. "Ideológia zasahovala základnú, strednú školu, bol to úplne iný vesmír než to, čo sa žilo v súkromí," skonštatovala a zároveň vyjadrila vďaku všetkým, ktorí sa odvážili v novembri 1989 konať.
Čaputová na diskusii zdôraznila, že žijeme dobu, ktorá je krízou dôvery, či už tej medziľudskej alebo aj dôvery v inštitúcie. Prezidentka tiež dodala, že je hrdá na to, akým spôsobom sa konali občianske zhromaždenia po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Prezidentka vníma, že po vlne eufórie dnes prevláda obava, ako môžu dopadnúť blížiace sa voľby. "Je tu obava z roztrieštenia na politickej scéne. Čítam to tak, že v spoločnosti je veľká objednávka po spolupráci spojiť sily bez ohľadu na politické spektrum," skonštatovala s tým, že v spoločnosti chýba schopnosť povýšiť spoločný záujem nad stranícky.
Havel na diskusii pripomenul, že v čase totality mávali ako mladí svoje stretnutia, kde bola sloboda, fungovala radosť. "Je to zaujímavá skúsenosť, ktorú asi dnešní mladí nebudú mať, pretože môžu všetko. Nemôžu v nejakej skupinke živiť nejakú lokálnu radosť," uviedol Havel s tým, že zmena v roku 1989 bola pre neho nečakaná, príval nového vnímal ako záplavu a vôbec nepremýšľal, čo s ním bude.