Nový Čas u lídrov strán zisťoval, ako vnímajú posun od socialistického režimu spred novembra 1989. Žije sa podľa nich Slovákom lepšie a čo všetko sa dá ešte zmeniť?
Novembrom sa po dlhých 44 rokoch mohol začať návrat našich národov späť do Európy. Prešli sme si náročnou transformáciou politického i ekonomicko-sociálneho systému a na rozdiel od našich susedov sme museli riešiť aj štátoprávne problémy. Obe krajiny dnes stoja pred novými výzvami, ktoré prinesie budúcnosť - udržať krok s vyspelými krajinami, nastaviť priority, a to bude nesmierne ťažké.
Musíme k týmto zmenám pristupovať zodpovedne a na báze čo najširšieho celospoločenského konsenzu. Pred 30 rokmi sme strihali ostnaté drôty a búrali barikády a dnes vidíme, že akoby sme si ich mentálne medzi sebou opäť postavili. Prosím, zmeňme to.
Čo som robil 17. 11. 1989
- Aj ako žiak som cítil, že sa rodí nová éra, ktorá prináša zmenu. Pamätám sa napríklad, ako sme boli ako deti na školskom výlete na Devíne a pýtali sme sa našich učiteliek, načo sú tam tie ostnaté drôty... Hovorili nám, že sú tam preto, aby nás chránili. Až neskôr sme sa, pravdaže, dozvedeli, že mali predovšetkým brániť ľuďom, aby opustili túto krajinu.
Hoci ponovembrové obdobie prinieslo Slovensku aj viacero tienistých stránok vrátane Mečiara či Kočnera, nesmieme zabudnúť, že prinieslo to najdôležitejšie - slobodu. Predtým sme nemohli nikam ísť, nič poriadne si kúpiť, podnikať, realizovať sa a mohli sme akurát tak držať hubu a krok. Samozrejme, že niektorým to vyhovovalo, pretože demokracia a sloboda so sebou prinášajú aj povinnosť viac sa snažiť, viac sa vzdelávať a vedieť sa o seba postarať.
Čo som robil 17. 11. 1989
V tom čase som žil v Nemecku, kde revolúcia prebehla 9. novembra. V tento deň padol Berlínsky múr a potom to už išlo ako domino.
