Uvádza sa to v pondelkovej správe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), o ktorej informovala agentúra Reuters. "Irán 16. novembra MAAE oznámil, že jeho zásoby ťažkej vody presiahli 130 ton," uvádza sa v správe MAAE. Agentúra už cez víkend potvrdila, že Irán prevádzkuje zariadenie na výrobu ťažkej vody, ktorej nahromadil 131,5 ton.
Ťažká voda sa využíva ako moderátor, ktorý spomaľuje reakcie v jadre reaktora. Používa sa v type reaktorov, aký Irán vyvíja v meste Arák. Takýto reaktor môže byť podľa agentúry Reuters použitý aj na výrobu plutónia, ktoré sa používa v jadrových bombách. Dohoda z roku 2015 preto od Iránu požadovala, aby z reaktora odstránil ťažkú vodu a zapečatil ho betónom.
Irán už limity v súvislosti so zásobami ťažkej vody porušil aj v minulosti, pripomína Reuters. Islamská republika v máji 2019 oficiálne pozastavila plnenie niektorých záväzkov vyplývajúcich z dohody o svojom jadrovom programe z roku 2015.
Dohoda, ktorú podpísali Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA zaväzovala Teherán, aby výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.
Americký prezident Donald Trump však od dohody odstúpil už v máji 2018 a následne obnovil sankcie na Irán vrátane embarga na dovoz ropy. Začiatkom mája 2019 USA sankcie voči Iránu ešte sprísnili, keď zrušili všetky dovtedy platné výnimky zo zákazu dovozu iránskej ropy.