S hercom Dávidom Hartlom (26) sme sa rozprávali o jeho mimoriadne vydarených premenách na ženy, ťažkej rodinnej situácii, keď vyrastal, aj o zvláštnom smútku, ktorý naňho zrazu padol.
Televízni diváci vás zrejme prvýkrát zaregistrovali v seriáli Vlci. Vaša postava tam ráčkovala a ja som si povedal: Chudák herec, má to ťažké s takýmto rečovým defektom... Mysleli si to aj iní?
(smiech) Áno. Dokonca aj v Divadle Nová scéna, kde som bol sedem rokov zamestnaný, sa mi prihovorila jedna garderobierka, vraj si celý čas neuvedomila, že ráčkujem. Všimla si to až v tomto seriáli.
Ste čerstvým víťazom šou Tvoja tvár znie povedome. Ako rýchlo ste pochopili, že tento formát vám sedí?
To je ťažká otázka. Mám pocit, že akoby to totálne klapnutie nastávalo každý týždeň možno minútu pred vystúpením, a niekedy aj pár sekúnd po vystúpení. Snažil som sa, ako mi poradili moji kolegovia a kamaráti, ktorí vystupovali v predošlých sériách, užiť si to. To je najdôležitejšie pravidlo celej tejto šou. Aj keď niekedy sa to nedalo dodržať pre všetky tie stresy.
Kam by to mohlo posunúť vašu kariéru? Nechcete byť spevákom?
(smiech) To vôbec nie! Veď ja na to ani nemám. Som veľmi rád, že porotcovia ku mne boli takí milosrdní. Ale aj všetci ostatní ľudia, moja blízka rodina či širšia verejnosť. Stávajú sa mi až neuveriteľné veci. Ľudia ma po predstavení počkajú pri divadle a mám pocit, že mi celkom úprimne povedia, ako mi držali palce. Nechce sa mi tomu veriť. A ja a spevák? To neprichádza do úvahy. Ako hovorí moja priateľka a úplne s ňou súhlasím - mám pofidérny hlas.