edným z nich je bezpochyby aj najmocnejší muž Číny - prezident Si Ťin-pching (66). Máloktorý človek má dnes takú moc a taký dosah na svetové dianie ako prezident Čínskej ľudovej republiky. Si Ťin-pching, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny, sa predral na samotný vrchol najľudnatejšej krajiny sveta napriek tomu, že zo začiatku mu hviezdy neboli veľmi naklonené.
Trest od súdruhov
Si sa narodil 15. júna 1953 v provincii Šen-si v rodine bývalého partizána a oddaného komunistu. Jeho otec to dotiahol až na čínskeho vicepremiéra, a tak Si prežil detstvo v pohodlí papalášskej štvrte v Pekingu. Lenže koncom 60. rokov, keď komunistický vodca Mao Ce-tung vyhlásil tzv. kultúrnu revolúciu, ocitol sa Siov otec v nemilosti. Vyhodili ho zo strany, zbavili všetkých funkcií a nasadili ako robotníka do fabriky.
Siova mama sa musela od manžela, ktorý bol označený za „nepriateľa revolúcie“, verejne dištancovať. V čase čistiek sa ušlo aj mladému Siovi – toho režim v roku 1969 nútene vysťahoval na odľahlý vidiek, kde musel šesť rokov makať na poli, žiť v chudobe a bývať v jaskyni. V jednom z mála rozhovorov k tomu povedal: „Pamätám si to veľmi jasne. Bolo to v januári 1969, všetci plakali, vo vlaku nebol nikto, kto by neplakal. Iba ja som sa smial. Moji blízki, ktorí stáli pri vlaku, sa ma pýtali: Prečo sa usmievaš? Povedal som im, že ak by som musel zostať v Pekingu, vtedy by som plakal, lebo by som nevedel, či to prežijem...“
Raketová kariéra
Napriek tejto skúsenosti sa manuálnou prácou „prevychovaný“ Si snažil o jediné – stať sa členom Komunistickej strany Číny. Vzali ho až na desiaty raz a v roku 1974 sa z neho konečne stal súdruh Si. Pre ambiciózneho mladíka sa tým otvorila cesta k sľubnej kariére. V Pekingu vyštudoval chemické inžinierstvo, neskôr si spravil doktorát z politických vied, teda z teórie marxizmu.
Najprv pracoval ako tajomník čínskeho vicepremiéra a ministra národnej bezpečnosti, neskôr sa stal provinčným šéfom strany, v roku 1999 guvernérom provincie Fujian a potom guvernérom provincie Če-ťiang. V roku 2007, keď sa dostal na čelo strany v Šanghaji, stal sa tiež jedným z deviatich členov Ústredného výboru – najvyššieho vedenia Komunistickej strany Číny. O rok neskôr ho vymenovali za viceprezidenta a svoju cestu na vrchol zakončil v roku 2012, keď sa stal generálnym tajomníkom strany a o rok na to ho Čínsky národný kongres zvolil za prezidenta!
Tvrdá ruka
Ihneď, ako mal opraty moci v rukách, vyhlásil Si vojnu korupcii. Pred súdom a v base skončili stovky vysokých predstaviteľov strany, za korupciu bolo potrestaných 1,5 milióna úradníkov! Tým si získal veľkú popularitu u obyčajných Číňanov, kult jeho osobnosti posilnili tiež rôzne pesničky, knihy, komiksy či zbierky jeho citátov a dnes mu v Číne hovoria aj Si Dada, čo je niečo ako Ocko Si. Jeho reformy išli do všetkých sfér života. Napríklad zrušil štátny príkaz, že rodiny môžu mať len jedno dieťa, ktorý mal zabrániť populačnej explózii. Si dovolil, aby páry, kde je jeden z rodičov jedináčik, mohli splodiť deti dve.
Bojom proti korupcii si narobil mnoho silných nepriateľov. Celé rodinné klany súdruhov pripravil o bohatstvo a pôžitkársky život. Možno aj zo strachu pred pomstou si dal Si vlani schváliť zmenu ústavy tak, že zrušil limit na najviac dve funkčné obdobia. Tak môže byť Si prezidentom až do konca svojho života.
Popritom je Si vnímaný aj ako silný svetový líder. Pod jeho taktovkou si čínske námorníctvo uzurpuje nárok na ostrovy v Juhočínskom mori, krajina sa tiež aktívne zapája do riešenia konfliktov, napríklad medzi Indiou a Pakistanom, mohutne hospodársky expanduje v Afrike a medzi jej najväčších dlžníkov patria Spojené štáty... Skrátka, Siova Čína to má rozohrané na všetky strany a asi aj preto sa dnes, keď čínska polícia uťahuje opraty v Hongkongu a mláti demonštrantov, západní lídri tvária viac ako zhovievavo.
Svoje sebavedomie ukázal Si už v roku 2008, keď ešte vo funkcii viceprezidenta na adresu zahraničných kritikov čínskeho režimu vyhlásil: „Unudení cudzinci s plnými bruchami nemajú nič lepšie na práci, ako ukazovať na nás prstom. Tak po prvé, Čína nevyváža revolúciu. Po druhé, Čína nevyváža hlad a chudobu. A po tretie, Čína nemôže za to, že vás bolí hlava!“
Hviezdna žena
A čo súkromie Sia Ťin-pchinga? Tí, ktorí s ním prišli do osobného kontaktu, ho opisujú ako tvrdého, pragmatického a vážneho muža, ktorý je naplno oddaný svojej vodcovskej úlohe, a nič iné mu nejde po rozume. V jeho živote sa spomínajú iba dve ženy. Prvé manželstvo, ktoré uzavrel začiatkom 80. rokov, dlho nevydržalo. V roku 1987 sa oženil po druhý raz –
Hoci čínska „sloboda“ vyzerá inak ako v demokratických krajinách, jedno Siovi nemožno uprieť. Napriek prísnej štátnej kontrole, cenzúre médií aj internetu, sledovaniu ľudí na každom kroku a represáliám proti tým, čo stoja v ceste štátnej doktríne, sa väčšine Číňanov dnes žije výrazne lepšie ako ešte pred pár rokmi. Postarať sa o 1,4 miliardy ľudí je skrátka ťažká úloha...
