Banský zámočník Juraj Macala (52) o tom vie svoje, pretože po 11 rokoch aj on prišiel o prácu. Technické stavby nad zemou aj pod ňou by však nemali ostať prázdne.
Bývalí baníci majú hlavu v smútku. „Niečo som v bani prežil, ale všetko sa raz musí skončiť. V podstate to dožívalo, fungovali sme len na 60 % mzdu, mesiac sme boli doma,“ povedal Juraj Macala, ktorý verí, že sa zveľadí aspoň skanzen. Ťažobná veža a strojovňa, ktoré sú v nadzemnej časti areálu bývalých železorudných baní, sa stali technickými pamiatkami.
„Po prvotnej ťažbe železnej rudy v Poráči nastal útlm a prešlo sa na baryt, teda surovinu, ktorá sa ďalej spracovávala a používala v chemickom priemysle. Po zatvorení bane však chceme aj toto dedičstvo predkov zachovať pre ďalšie generácie,“ uviedol starosta obce Peter Volčko. Mal na mysli nové múzeum, ktoré by sprístupnili verejnosti počas prehliadok. „Týka sa to štôlne Rochus, kde by sa mohli pozrieť turisti, ale aj vstupnej šachty z veže. Aj keď je majetok v privátnych rukách, snažíme sa areál získať do obecného vlastníctva a následne využiť eurofondy,“ uzavrel Volčko.