Konštatujú to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) v analýze návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 - 2022. Materializácia rizík, na ktoré Národná banka Slovenska (NBS) poukazuje v analýze, ako aj nezrealizovanie chýbajúcich dodatočných opatrení v rokoch 2021 a 2022, môže podľa analytikov ohroziť dodržanie strednodobého rozpočtového cieľa.
Návrh rozpočtu na rok 2020 predpokladá cieľ deficitu verejných financií vo výške 0,49 % HDP. V porovnaní s posledným programom stability, keď sa na rok 2020 očakávalo vyrovnané hospodárenie, došlo k uvoľneniu cieľa o -0,5 percentuálneho bodu (p. b.) HDP. V roku 2019 sa nepredpokladá dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, rozpočet aktuálne očakáva deficit na úrovni 0,7 % HDP.
Zároveň rozpočet na roky 2021 a 2022 podľa analytikov vykazuje výrazné odchýlky od rozpočtového cieľa vo výške 0,75, respektíve 1,15 % HDP. Scenár NBS predpokladá na rok 2020 deficit až 1,6 miliardy eur, teda 1,6 % HDP, čo je takmer o 1,1 miliardy eur viac ako cielený rozpočtovaný deficit. Odhaduje najmä vyššie čerpanie investícií a bežných výdavkov aj menší objem príjmov z dividend, zavedenia e-kasy a nanomarkerov. V prípade naplnenia rozpočtového cieľa v roku 2020 by mal štrukturálny deficit dosiahnuť úroveň 0,5 % HDP, čím by malo dôjsť zároveň aj k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa (MTO). Jeho dodržanie však podľa analytikov ohrozuje materializácia rizík, na ktoré poukazuje NBS, a tiež neuskutočnenie dodatočných opatrení v rokoch 2021 a 2022.
"Dlh by mal do roku 2022 aj s výrazným využitím likvidity ostať tesne pod hranicou prvého sankčného pásma len za predpokladu dodržania rozpočtových cieľov do konca roku 2022, teda realizovaním aktuálne chýbajúcich konsolidačných opatrení," uvádzajú analytici ÚMS.
