Nie je prekvapením, že za tento stav môže najmä hustá doprava. Šokujúce je skôr to, že práve tieto častice môžu spôsobiť tzv. neurotoxicitu organizmu, ktorá sa prejavuje zápalmi, srdcovo-cievnymi chorobami aj dýchacími problémami. Rozsiahla kanadská štúdia dokonca potvrdila aj súvis týchto častíc s nádorovými ochoreniami mozgu!
Merania kvality ovzdušia prebiehajú na frekventovaných križovatkách a blízko škôl od 19. do 29. novembra, teda pred a počas Európskeho fóra pre čistejšie ovzdušie. „Každý deň dýchame vzduch, ktorý nám škodí!“ upozornila Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie. „Hlavne chceme upozorniť kompetentných, a to je v prvom rade Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Ten má totiž merania ultra jemných častíc vykonávať a nerobí to!“ dodala. Ako sme sa presvedčili na stránke SHMÚ, upozornenia na kvalitu ovzdušia majú, ale len od PM10. „To sú však častice, s ktorými sa telo dokáže vysporiadať. Mali by sa zamerať najmä na ultrajemné častice, čiže od PM0,1. Čím sú menšie, tým sú nebezpečnejšie,“ vysvetlila Mareková s tým, že práve v ich drobnosti spočíva ich nebezpečenstvo. „Prechádzajú cez pľúca priamo do krvi a závažne škodia organizmu, najmä deťom a starším ľuďom,“ dodala. Môžu sa dokonca viazať na ťažké kovy a tie potom dopravia do tela, sme proti nim bezbranní. „Rozhodne je to možné, veď čím viac cudzích častíc, tým menej kyslíka má človek v krvi,“ uviedol záchranár a prezident Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš.
Ako tento stav riešiť?
Hodnoty ukazujú, že pre zdravší a kvalitnejší život v meste je nevyhnutné podniknúť kroky, ktoré povedú k obmedzeniu automobilovej dopravy. Budovať cyklistickú infraštruktúru, obmedziť dopravu či zatraktívniť verejnú dopravu. Tieto body mal vytýčené pred rokom vo svojom pláne aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý zriadil pracovnú skupinu pre ochranu ovzdušia. Tvoria ju zamestnanci magistrátu a externí spolupracovníci z inštitúcií, ktorí sa problematike ochrany ovzdušia venujú. „Od pracovnej skupiny si sľubujeme predovšetkým spoluprácu všetkých odborníkov,“ povedal hovorca magistrátu Peter Bubla. Dodal, že SHMÚ realizuje projekt na zvýšenie počtu meracích staníc. V rámci Bratislavy ide o obnovu existujúcej meracej stanice na Trnavskom mýte, dobudovanie novej stanice v Rači aj mobilnej monitorovacej stanice v Podunajských Biskupiciach.
Čo merajú?
UFP - ultra fine particles - ultra jemné častice alebo aj PM0,1 majú veľkosť niekoľko nanometrov. Sú v ovzduší dôsledkom ľudskej činnosti - doprava, kúrenie, priemysel. V čistom mestskom prostredí je hodinový priemer menší ako 20 000 UFP na cm3. V Tatrách je priemer okolo 2 000. Aktuálne merania ukázali v niektorých častiach Bratislavy nad 150 000 cm3.
Kde ešte budú merať
Na križovatke pri bývalom Zváračskom ústave. V centre mesta na pešej zóne, kde problém robí zásobovanie, bude prebiehať 24-hodinové meranie.
Čo našli vo vzduchu v Bratislave?
PM10 - častice s veľkosťou menej ako 10 nanometrov
čo spôsobujú:
- respiračné ochorenia
- nádcha
- bronchitída
- astma
- chronická obštrukčná choroba pľúc
PM2,5 - častice s veľkosťou menej ako 2,5 nanometra
čo spôsobujú:
- prenikajú priamo do krvi
- nádory na mozgu
- srdcový infarkt
- neurologické ochorenia