Politologička zdvíha varovný prst: Európska komisia má ďalekosiahle dôsledky na život bežných Slovákov

Európska komisia (EK) má ďalekosiahle dôsledky na život bežných Slovákov. Navrhuje legislatívu pre celú EÚ a to sa dotýka aj Slovenska ako členskej krajiny. V rozhovore pre agentúru SITA to povedala politologička Aneta Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Európsky parlament (EP) v stredu schválil zloženie novej EK, na plenárnej schôdzi v Štrasburgu za ňu hlasovalo 461 zo 751 europoslancov.

„Európska komisia má ďalekosiahle kompetencie a dôsledky aj pre životy bežných Slovákov. Je to kolégium politikov, ktoré rozhoduje o tom, aké právne normy sa iniciujú na európskej úrovni,“ povedala Világi. Zdôraznila, že ak chce Slovensko presadiť nejakú legislatívu na európskej úrovni, je to práve EK, na ktorú sa musí obrátiť. Za ďalší dôležitý nástroj komisie považuje jej kontrolnú funkciu. „Ak by sa stalo, že by členský štát spravil nejaký prešľap voči zákonom, ku ktorým sa prihlásil, tak práve EK môže iniciovať sankčné mechanizmy a to je jej ďalšia dôležitá funkcia,“ vysvetlila.

Podľa politologičky Slováci mnoho o dianí v EK nevedia. Bežný občan by podľa nej musel byť veľmi motivovaný, aby stíhal sledovať dianie okolo komisie, pretože domáce média málokedy o európskej politike informujú. „Najčastejšie čerpáme informácie o politike z domácich médií a tie sa primárne zameriavajú na domácu politiku. Európska politika jednoducho nedostáva priestor. My sme to aj štatisticky monitorovali a je to naozaj mizivé percento výstupov, ktoré sa venujú aspoň nejakej zmienke o európskych témach. A tým pádom sa ten pocit, že sa nás to netýka ešte prehlbuje,“ uviedla.

„Komisia získala väčšinu a nech je to akákoľvek väčšina, tak je schválená a demokratické princípy boli dodržané. Ten mandát, nech by bol akýkoľvek, zmenu vo výkone funkcie EK neznamená,“ upozornila. Nová predsedníčka Ursula von der Leyenová bude mať podľa Világi náročnejšiu úlohu ako jej predchodca Jean Claude Juncker, pretože ten bol ostrieľaný európsky politik. „On na vrcholných pozíciach fungoval dlhodobo a mal už predpripravenú pôdu, diplomatický výtlak či rešpekt partnerov a hlavne ambíciu byť politickým lídrom Európskej únie a to sa mu aj podarilo,“ povedala s tým, že podľa nej toto môže ovplyvniť začiatok von der Leyenovej v úrade predsedníčky EK.

Európsky parlament (EP) schválil zloženie novej EK, hlasovalo za ňu 461 zo 751 europoslancov. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, že by komisia nezískala dôveru parlamentu. Po voľbách v máji 2019 stratili väčšinu v parlamente ľudovci (EPP) a socialisti (S&D), ktorých koalícia viedla a obsadzovala najvyššie posty v európskych štruktúrach dekády. Naopak posilnili sa frakcie liberálov (Renew) a zelených (ESA). Oslabenie dvoch tradičných frakcií vyvolalo pochybnosti o tom, či bude nový EP schopný prijímať dôležité rozhodnutia, akým je aj schvaľovanie novej EK. Ak by komisia nezískala dôveru v parlamente, EÚ by si celý proces zopakovala od začiatku. Slovensko bude v EK zastupovať opäť Maroš Šefčovič, pôsobiť bude ako podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.