Susedia na Pribinovej ulici v Senci totiž nesúhlasili s vybudovaním plošiny, pomocou ktorej by zdolal 15 schodov deliacich ho od slobody. Po amputácii dolných končatín sa premiestňoval len prostredníctvom invalidného vozíka, a keďže sa nedostal na čerstvý vzduch ani do spoločnosti, začalo sa to podpisovať na zhoršenom zdraví. Ťažko skúšaný muž sa vysnívanej plošiny napokon nedožil.
Eugen začal mať zdravotné komplikácie po päťdesiatke. Prvé boli problémy s kardiovaskulárnym systémom, ktoré sa stále zhoršovali. Napokon ochorenie ciev dospelo až do štádia, keď mu amputovali obe dolné končatiny nad kolenami, čo ho pripútalo na invalidný vozík. Napriek ťažkým ranám osudu sa ani na okamih nevzdal. Trápenie mu pomáhali prekonať aj vtáčiky, ktoré choval na balkóne. Čas doma si krátil sledovaním televízie či počúvaním hudby.
Pritom túžobne čakal na vybudovanie plošiny, na ktorú štát v roku 2016 priklepol dotáciu vo výške 11 500 €. Šťastný okamih mu však čoskoro pokazili neprajní susedia, keďže namontovanie plošiny neschválili. Tvrdili, že by zasahovala do statiky paneláka a keby horelo, nemali by vraj únikovú cestu. Medzitým už plošinu vyrobili. „Znemožnili nám ju však namontovať,“ uviedla pred tromi rokmi zástupkyňa dodávateľskej firmy Jarmila Podmanická.
Chradol zo dňa na deň
Zhrozený Eugen si vďaka tejto trpkej skúsenosti začal uvedomovať, že mu ľudia, s ktorými v jednej bytovke prežil dlhé roky, prekazili jedinú možnosť slobodného pohybu. Kruté uvedomenie si toho, že si neužije pohyb medzi kvitnúcimi stromami a neodvezie sa na nákup, ho doháňalo k pochmúrnym myšlienkam. Zároveň sa však upokojoval predstavou, že pár ľudí v bytovke zmení názor a svet za oknami preňho nezostane nedostižným snom.
Von sa síce dostal vďaka asistencii niektorého z trojice synov alebo manželky, ale túžil po akej-takej samostatnosti. Ako alternatívne riešenie preto navrhol výťah, no ani toho sa nedočkal, keďže bol až trojnásobne drahší ako plošina. Chradol zo dňa na deň, zatiaľ čo za záclonou jeho bytu pulzoval ruch veľkomesta. Začiatkom novembra sa mu odrazu zhoršil stav.
„Manžel zomrel na srdce, dostal anginu pectoris. Odviezli ho do ružinovskej nemocnice, kde 14. novembra zomrel. Choroba mala rýchly priebeh. Môj muž dúfal, že sa dožije plošiny, aby mohol jazdiť na prechádzky,“ so slzami v očiach povedala jeho manželka Helena, ktorá zostala bývať v štvorizbovom byte so psom a jedným zo synov. Zúfalá žena sa so stratou svojej životnej lásky nedokáže zmieriť. „Som smutná z toho, že manžel celý život pracoval, bol ku každému milý, no aj tak doplatil na neprajnosť ľudí,“ uzavrela smutným hlasom.
Vlastníci nemôžu rozhodovať o pomôckach
Zuzana Stavrovská, komisárka na ochranu práv zdravotne postihnutých
- Obyvatelia bytovky nemôžu určovať, čo má tomu pánovi vyhovovať a akú kompenzačnú pomôcku môže použiť. Nemôžu mu určiť schodolez, ktorý je pre jeho zdravotný stav nevyhovujúci. On by sa z toho vozíka vyšmykol, lebo nemá ani jednu nohu, čiže sa nemá ako oprieť. Schodolez by sa tam ani nevedel otočiť.
