Po jeho vystúpení si boli všetci istí – ten je pre operný spev stvorený! Lenže život Dušanovi na ceste za snom kladie pod nohy samé prekážky...
Nenápadná obec Píla, nad ktorou sa vypína známy hrad Červený Kameň, sa na titulné stránky novín dostala v roku 2011, keď po prietrži mračien túto oblasť Malých Karpát postihla obrovská povodeň. Rozbesnený vodný živel bral všetko, čo mu stálo v ceste. Podmýval domy, cesty, strhával múry, mosty, odnášal a demoloval autá...
„Tá povodeň mi zmenila život. Bol som práve doma na maródke s chrípkou. Výdatne zapršalo, no nevyzeralo to na žiadnu katastrofu. Vyčerpali sme vodu zo spodného podlažia, deti mi pomohli vytrieť podlahy a mysleli sme si, že je po tom,“ vracia sa v spomienkach k osudnému 7. júnu 2011. Nikto vtedy netušil, že hore nad obcou sa nahromadili kvantá vody, ktoré zadržal plot zvernice. Keď sa pretrhol, Pílu zaliala 1000-ročná voda!
Záchrana v podkroví
„To bolo niečo nepredstaviteľné, mali sme namále. Vydriapali sme sa hore do podkrovia a odtiaľ sme to pozorovali a tŕpli sme, aby nám nepodmylo dom.“
Škody boli značné. „Odplavilo mi auto a všetko, čo nebolo na pozemku riadne ukotvené. Spodné podlažie, kde som mal šatníky, sklad potravín a náradia, ale najmä veľmi slušne vybavené poloprofesionálne hudobné štúdio, zatopilo až po strop a vyplavilo z neho všetko možné a aj nemožné,“ opisuje Dušan, ktorý mal od detstva blízko k spevu a hudbe a privyrábal si na zábavách a tancovačkách v širokom okolí. Po prírodnej katastrofe sa všetko snažil dostať do pôvodného stavu, čo bolo psychicky náročné a fyzicky ho to vyčerpalo natoľko, že neskôr skončil pre bolesti chrbta v nemocnici.
Osudné stretnutie
A tam zasiahol osud. V nemocnici stretol profesora operného spevu Ladislava Gubku a keď mu z mobilu pustil nahrávky, povedal Dušanovi, že by mal skúsiť štúdium klasického spevu. „Zistil som, že nemá zmysel naháňať sa za hmotnými statkami, a tak som sa rozhodol, že budem študovať, že nadobudnem niečo, čo mi nikto nezoberie,“ hovorí Dušan, ktorý začal v roku 2013 študovať na Univerzite Komenského študijný program učiteľstvo hudobného umenia, ktorý bol neskôr akreditovaný ako učiteľstvo hudby. Vlani štúdium dokončil a súčasťou štátnych skúšok bol tiež spevácky recitál jeho verejného magisterského koncertu.
Pán spevák
„Takže som teraz vyštudovaný, ale hudobné vzdelanie získané na slovenskej univerzite, napriek tomu, že sa umenia bytostne týka, nie je považované za vzdelanie umelecké.
Nemôžem si zohnať prácu, po ktorej túžim a ktorá by ma napĺňala. Veľmi rád by som sa živil klasickým spevom. Napríklad v Slovenskej filharmónii moje vzdelanie neuznávajú, tam ma ani nepripustia ku konkurzu. Všetko tiež komplikuje môj fyzický vek. Všade sa pýtajú, koľko mám rokov. Pri prijímacom pohovore na VŠMU som si dokonca z úst predsedníčky prijímacej komisie, ktorej vek som odhadol na cca 70 rokov, vypočul, že ‚my tu nie sme geriatrický ústav‘,“ hovorí so smútkom v hlase. „Mal som ísť hneď po základnej škole na konzervatórium. Nestalo sa a to ma celý život prenasleduje...“
Dušan verí, že práve šou Česko Slovensko má talent by mu mohla pomôcť, aby sa splnil jeho sen. Prebojoval sa až do semifinále, a tak má aj nádej na celkové víťazstvo.
