Dve najväčšie rozvíjajúce sa ekonomiky Ázie čelia prudkému nárastu cien základných výrobkov: bravčového mäsa v Číne a cibule v Indii. V Turecku a Nigérii zase zvyšujú náklady problémy s dodávkami. Aj októbrové údaje Organizácie Spojených národov ukázali, že globálne ceny potravín vzrástli minulý mesiac najstrmšie za viac ako dva roky.
No aj keď je tento vývoj cien pre chudobnejších spotrebiteľov bolestivý, nedosiahol úroveň, ktorá by presvedčila centrálne banky, aby zatiahli brzdu uvoľňovaniu politiky, pretože sa naďalej zameriavajú na podporu hospodárskeho rastu v dôsledku globálneho spomalenia.
Hrozba cenového šoku je však reálna. Ekonómovia spoločnosti Nomura Holdings nedávno varovali pred tromi možnými spúšťačmi vyšších nákladov na potraviny: šokmi súvisiacimi s počasím, vyššími cenami ropy a prudkým oslabením dolára. A podľa nich rozvíjajúce sa trhy sú najviac ohrozené, pretože náklady na potraviny tvoria väčšiu časť z príjmu tamojších spotrebiteľov.
V Číne sa napríklad ceny bravčového mäsa v októbri zdvojnásobili po masových porážkach hospodárskych zvierat pre mor ošípaných. Spotrebiteľská inflácia tak stúpla až na 3,8 %, čo bola jej najvyššia úroveň od januára 2012. A hoci ceny bravčového mäsa od októbra klesli z nedávnych maxím, ekonómovia očakávajú, že v januári 2020 sa inflácia zrýchli na 5 % alebo 6 %.
Mor ošípaných medzitým preskočil hranice a v susednom Vietname už museli utratiť takmer šesť miliónov ošípaných, aby zabránili šíreniu choroby. Zatiaľ sa to nepremietlo do indexu spotrebiteľských cien v krajine, ale podľa ekonómov sa to pravdepodobne prejaví už v nasledujúcich mesiacoch.
V Indii, kde v uplynulých rokoch vyvolalo prudké zvýšenie cien cibule sociálne nepokoje, októbrový medziročný nárast cien zeleniny o 26 % posunul infláciu nad hranicu 4 %, prvýkrát po 15 mesiacoch.
To je v rozpore so zámerom centrálnej banky uvoľniť menovú politiku na podporu hospodárskeho rastu. Analytici v prieskume odhadli, že v posledných troch mesiacoch 2019 dosiahne inflácia v Indii svoj vrchol na úrovni 4,8 %, a až potom začne klesať.
Inflácia v Turecku sa v 1. štvrťroku pohybovala blízko 30 % a po väčšinu roka zostala nad úrovňou 15 %. Dôvodom bolo oslabenie meny v auguste 2018 v kombinácii s problémami so zásobovaním a prílišnou závislosťou na prirodzenom zavlažovaní polí.
Vláda sa rozhodla nakupovať produkciu priamo od farmárov a predávať ju v mestách, pričom prezident Recep Tayyip Erdogan odsúdil kšeftárov a špekulantov. Nedávne suchá v tureckých provinciách, v ktorých sa pestuje obilie, vzbudzujú obavy z možných obmedzení dodávok na budúci rok. Turecká centrálna banka očakáva do konca roku 2020 infláciu potravín na úrovni 11 %.
Sucho v niektorých regiónoch Afriky tiež obmedzilo produkciu potravín, najmä na juhu kontinentu. Rast cien potravín spôsobený zdražením kukurice vytlačil infláciu v Zambii na trojročné maximum. A v Zimbabwe dokonca vyskočila inflácia až na takmer 50 %, keď zásoby klesali. V Nigérii cena dovážanej ryže od augusta vzrástla o 7,3 % po tom, čo prezident Muhammadu Buhari nariadil zatvorenie hraníc, čiastočne s cieľom zabrániť rozsiahlemu pašovaniu potravín.
