Čo sa tam vo štvrtok poobede odohralo, Novému Času porozprávali ich kolegovia, ktorí doteraz nevedia spracovať tragickú smrť svojich kamarátov.
Tragédia, ktorá sa odohrala v slovenských veľhorách, hlboko zasiahla všetkých členov skupiny z Ukrajiny. Všetci tridsiati boli ubytovaní na Zamkovského chate, kde boli ešte aj deň po tragédii. „Voloďa Michalkov bol môj kamarát. Tu sme spali na jednej posteli. Doslova. On dole a ja nad ním. Bol to alpinista dušou a telom - vyliezol na vrcholy v Himalájach, bol niekoľkokrát na Elbruse aj na Materhorne. Spolu sme boli aj na Piku Lenina,“ povedal Andrej (67) o výpravách zosnulého horolezca, ktorý s ním ešte minulú noc spal na izbe.
Volanie o pomoc horskí záhranári dostali vo štvrtok pred druhou popoludní. „V oblasti pod Cmiterom v závere Skalnatej doliny sme našli dve telá v takom stave, že nebola šanca im pomôcť,“ informoval zachranár Ján Korenko. A Andrej o tejto smutnej horskej tragédii povedal trochu viac. „Voloďa schádzal s Irou dolu. Zlaňovali pod Vidlovou vežou a odtrhla sa im skoba a padli dole Cmiterom. Voloďa bol skúsený inštruktor a má za sebou stovky hodín kurzov na horách. Iru učil lezeniu, milovala hory a chcela byť najlepšou. Bohužiaľ, dopadlo to takto tragicky,“ dodal smutným hlasom.
Učili sa lezeckú techniku
Zdrvený zo smrti dvoch kamarátov ostal aj Arťom (24). Aj keď niektorí jeho kolegovia sa išli prejsť do Tatranskej Lomnice, aby prišli na iné myšlienky, on nedokázal včera nič urobiť. „Neviem si to vysvetliť a zmieriť sa s tým, že už tu nie sú. V nedeľu príde po nás autobus a odvezie nás do Užhorodu a odtiaľ pôjdeme do Kyjeva vlakom. Všetci tridsiati sme buď priamo z Kyjeva, alebo okolia. Bude to najsmutnejšia cesta domov,“ skormútene konštatoval mladý Arťom. Rovnako ako Irina aj on prišiel do Tatier, aby sa na horách naučil lezeckú techniku. Mŕtvu Irinu a Vladimíra podľa neho majú odviezť domov k rodinám až v stredu. „Táto skupina z Ukrajiny si u nás už dávnejšie zahovorila ubytovanie. Bez dvoch izieb nám obsadili na týždeň celú chatu. Bohužiaľ, odídu od nás s veľmi krutou skúsenosťou, ale život v horách je aj o tom,“ vraví chatárka Janka Kalinčíková s tým, že z tragédie, ktorá postihla jej hostí, je tiež veľmi smutná.
Nemá kto zasiahnuť
To, že zahraničné organizované skupiny chodia do našich veľhôr na rôzne vysokohorské kurzy, sa stáva čoraz častejšie. Novému Času to potvrdil aj Martin Matúšek z Horskej záchrannej služby, ktorý je členom novozriadenej organizačnej jednotky na prevenciu a kontrolu v horách - BOJ. „Práve jeden z hlavných účelov tejto jednotky je potláčanie tohto javu a dodržiavanie platných zákonov. Každý, kto chce organizovať akýkoľvek kurz alebo školenie, musí mať certifikát od ministerstva školstva. A každý, kto chce zo zahraničia na Slovensku podnikať, musí mať minimálne súhlas okresného úradu. Dnes je prax taká, že ktokoľvek z Poľska, Maďarska, Ukrajiny, ale aj zo západných krajín príde do Tatier, tvári sa ako turista a pritom tu prebieha regulárny kurz nejakej športovej aktivity. Načierno, nelegálne a nemá kto proti tomu zasiahnúť,“ uzavrel Matúšek Prípadom sa zaoberá polícia.
