Ako sociálne siete ovplyvňujú ich užívateľov? Vedia rodičia, čo robia ich deti? Čo sú ochotní mladí ľudia riskovať za svojich päť minút slávy? O tom hovorí film Kto je ďalší?, ktorý najnovšie vyvolal emotívne debaty, či je vôbec vhodný pre mladistvých. Čo si o tom myslí režisér Miroslav Drobný?
Séria troch príbehov poukazuje na tri rôzne nebezpečenstvá, ktorým vo virtuálnom svete internetu čelia deti a mladiství. Tie príbehy sú inšpirované skutočnými udalosťami. Proti filmu sa však dva mesiace po premiére spustila vlna kritiky. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) poslala otvorený list ministerstvu školstva na podnet psychológov a učiteľov, ktorí sú pohoršení, že film určený vekovej skupine slovenských žiakov starších ako 12 rokov má slúžiť ako prevencia proti šikanovaniu a samovraždám.
„Film nielenže nie je súčasťou premysleného preventívneho programu, ale pedagógovia nemali a nemajú prístup k filmu pred tým, ako sa na predstavenie dostanú spolu s deťmi. Nevedia tak odhadnúť vhodnosť či nevhodnosť filmu pre širokú škálu svojich žiakov, vrátane tých s duševnou nerovnováhou, citlivou povahou alebo s negatívnymi skúsenosťami z minulosti,“ píše v liste europoslankyňa.
Film sa podľa nej nepochybne venuje dôležitým témam, avšak forma, akou sa zhostil šikanovania, sebapoškodzovania, negatívnych vplyvov sociálnych sietí a samovrážd medzi mladistvými, je podľa nej odbornou verejnosťou čoraz viac kritizovaná. Obáva sa, že existuje riziko, že namiesto preventívneho bude mať film na deti opačný účinok.
Hrýzlo ho svedomie
Režisér filmu Miro Drobný má na vec iný názor. Podľa neho dnešné deti žijú vo svete digitálnych médií vlastný život, ktorý majú rodičia len zriedkavo pod kontrolou. Ak by to však bolo inak, mnohé z nich by sa dočkali pomoci včas. Aj o tom je film Kto je ďalší? Priznáva, že prvý príbeh je inšpirovaný jeho vlastnou skúsenosťou.
„Na základnej škole som šikanoval spolužiačku. Prišla k nám do základnej školy z väčšieho mesta do malého, z mesta, kde sa inak rozprávalo, s iným prízvukom... Vysmieval som sa jej a spolužiaci sa smiali so mnou. Bol som vždy šašo triedy, chcel som vyniknúť a bral som to ako srandu. Keď som dospel, hlodalo ma to a po rokoch prišiel nápad nakrútiť o tom film,“ prezrádza režisér Drobný.
„Keď sa spolužiačka dozvedela, že som o šikane natočil film, zatelefonovala mi. Povedala, že by sa chcela so mnou stretnúť a povedať mi svoj pohľad. Po desiatkach rokov teda prišla za mnou a rozpovedala mi svoj príbeh. Prišla vtedy do malého mesta preto, lebo jej postihnutý brat potreboval opateru a hľadali niekoho, kto sa bude oňho starať. Tam, kde bývali, nevedeli nikoho nájsť, jedinou možnosťou bol ústav. Mama však nechcela dať chlapca do ústavu. Zistila, že pri Lučenci žijú mníšky, ktoré sa cez deň starajú o postihnuté deti. Rodina teda skončila krásny život vo veľkomeste a prišla k nám na dedinu. Bolo to v zime a už si ani nevedeli zohnať uhlie. Celú zimu nekúrili, navyše, mama nemala robotu, tak doslova hladovali,“ otvára Pandorinu skrinku režisér, ktorého jeho správanie po rokoch veľmi mrzí.
„Prišla do nášho kolektívu a ja blbec som ju šikanoval, lebo som nepoznal jej príbeh. Ešte väčšie výčitky svedomia mám, keď mi povedala, že mi odpúšťa...“
Najprv boli ovce
Skôr ako tvorcovia nakrútili film Kto je ďalší?, natočili animovaný seriál ovce.sk, určený pre deti od predškolského veku do 11 rokov. „Premiéru mal v roku 2009, išlo o 24 animovaných trojminútových rozprávok. Seriál išiel do 26 krajín a dodnes má milión videní ročne. Hovorí o hrozbách, ktoré pre deti predstavuje internet - o sexuálnom vydieraní či o kyberšikane. Tento seriál vyhral množstvo cien, medziiným najlepší prevenčný projekt na svete. Keď sme ovce.sk tvorili, bolo nám vyčítané, prečo chceme robiť prevenciu tam, kde nie je potrebná. Pred trinástimi rokmi, keď sme seriál pripravovali, táto veková skupina detí internet a mobily veľmi nepoužívala, sociálne siete sa ešte len rozbiehali. Vyčítali nám, že s tým ideme na trh veľmi skoro, dokonca, že seriál môže byť návodom a deti si budú posielať nahé fotky a podobne. Mali sme obrovský problém presadiť to, ale s odstupom času vidíme, že vyrobiť nadčasový projekt s týmito posolstvami malo význam. Lebo ovce.sk žijú svoj život dodnes,“ vraví Drobný a podotkne, že iba počas nášho rozhovoru si edukačné videá pozrelo približne tisíc detí.
„Bez toho, aby som šiel a robil prednášku, pustili si CD, pozreli na youtube, vysielajú to vo vlakoch, v MHD... Sú to vtipné rozprávky a na konci je vždy posolstvo, odznie múdra veta, ktorú si deti zapamätajú,“ vysvetľuje a dodá, že o prevencii treba hovoriť v predstihu.
„Načo robiť prevenciu o drogách na stredných školách v maturitnom ročníku, keď to mnohí študenti už vyskúšali? Chcem, aby film predbehol dílera! Prevencia by nemala zmysel, keby o ohrozeniach nehovorila dopredu,“ myslí si režisér filmu, ktorému vyčítali, že prečo nerobí niečo podobné aj pre väčšie deti. Tie sa totiž už častejšie stretávajú s ohrozeniami, veď takmer všetky používajú internet. „Nakrútili sme teda film Kto je ďalší?, no zvolil som inú stratégiu. Už to nie sú len vtipné rozprávky s posolstvom, ako to bolo v projekte ovce.sk, ale už sú to dramatické, smutné príbehy, plné emócií.“
Všetko je naozaj
Filmu Kto je ďalší sa nedá uprieť, že vyvolal diskusiu, o čom svedčí aj spomínaný list europoslankyne Ďuriš Nicholsonovej. „Učitelia na to nie sú zvyknutí, zdá sa mi, že majú z filmu strach. Pritom z neho doslova kričí vzdelávanie, edukácia, prevencia a posolstvá. Vety: ,Vieš, koľko peňazí sme mohli za to dostať?‘ alebo ,Radšej zhorieť ako tlieť,‘ ktoré vo filme odznejú, majú veľké posolstvo,“ myslí si režisér, podľa ktorého bol koncept filmu pripravovaný od začiatku tak, aby tieto otázky vyvolával. „Ešte sa nestalo, aby som po filme v rámci diskusie so žiakmi nedostal otázku, či sa Oleg naozaj zabil, alebo či v záberoch z hľadiska naozaj sedeli aj tí, ktorí šikanovali známu raperku Aless Capparelli (21). Faktom je, že som do deja dal autentickosť, aby divák pochyboval o tom, či je to len film, alebo je to realita...“
Aless, ktorá si vo filme zahrala samu seba, si v škole v Senci kedysi prešla šikanou. Spolužiaci jej želali smrť, vysmievali sa jej, posielali jej výhražné správy, čo ju napokon priviedlo k myšlienkam na samovraždu a mladé dievča skončilo na psychiatrii. Vo filme sú zábery ako v hľadisku výchovného koncertu, kde Aless reálne spievala, sedeli jej bývalí spolužiaci. Teda tí, ktorí ju šikanovali alebo mlčali a nepomohli jej. „Keď jej spolužiaci sediaci v hľadisku plakali, bolo to autentické, lebo sa ich to reálne dotklo,“ tvrdí režisér.
Treba o tom hovoriť
V druhom filmovom príbehu hrajú známi ruskí rooftopperi Vadim Makhorov, Vitalij Raskalov a populárna modelka Angela Nikolau. Všetkých troch spája láska k výškam, adrenalínu a k „lajkom“ na sociálnych sieťach. Trojica mladých Rusov lozí po vysokých budovách celého sveta s cieľom získať čo najatraktívnejší záber a, samozrejme, poriadne „namakané“ selfie. „Mladí ľudia a súčasná generácia akoby uverili tomu, že život na instagrame je skutočný a hodnota človeka sa meria počtom lajkov pod fotkou. Ako režisér sa pýtam: Kto je na vine? Sociálne siete motivujú mladých ľudí, aby tam dávali čoraz extrémnejšie, zaujímavejšie fotky,“ myslí si Drobný a upozorňuje na tretí príbeh, ktorý je možno pre slabšie povahy najťažšie stráviteľný.
Motív vychádza z reálnej situácie, kde sa dievča stáva obeťou sexuálneho vydierania. „Vo filme som opísal skutočné príbehy. Stretol som sa osobne aj s obeťami aj s ich rodinami. Posledný prípad je z instagramu, kde falošný modelingový profil lákal od dievčat nahé fotografie a videá,“ dodáva režisér, ktorý si napriek všetkým neprajníkom myslí, že film Kto je ďalší? má svoj význam a hoci niektorí ľudia majú proti nemu výhrady, o nástrahách dnešnej doby treba hovoriť. Kým nie je neskoro. Lebo tak, ako to hovorí slogan filmu: Stať sa to môže každému a každý z nás je ohrozený.
Film Kto je ďalší?
Mal premiéru 22. augusta 2019. Získal dve víťazstvá a 16 nominácií na zahraničných festivaloch. Aktuálne sa premieta vo vyše 115 kinách, v ktorých si ho objednalo 400 základných a stredných škôl a videlo ho viac ako 60-tisíc divákov. Školy si môžu termín premietania objednať priamo v kinách.
Počet detských pacientov narastá
Film Kto je ďalší? je vynikajúcim námetom na diskusie rodičov, pedagógov i psychológov s deťmi. Nastoľuje problematiku zvodnej a nebezpečnej závislosti od internetu a od obdivu. Počet našich detských pacientov neustále narastá. Rodičia zápasia s prežitím, bývajú nútení uprednostniť zárobok, ide im viac o kariéru, moc, popularitu ako o dieťa. Pritom neraz netušia, čo ich deti vlastne žijú, s kým komunikujú, kto formuje ich názory, kto im vkladá do duše ideály, kto riadi a ovplyvňuje ich pocity, kto buduje ich charakter, kto ich ohrozuje...
Nezabúdajme, že reálny svet sa premieta do virtuálneho. Ak v tom reálnom stúpa násilie, egoizmus, túžba po sláve či pomste, ak mu chýba láska a rešpekt k životu, všetko sa odzrkadľuje - a to šialeným tempom - aj vo svete virtuálnom. Tento film dáva nespočetné množstvo podnetov na zamyslenie, aké hodnoty vyznávame, čomu veríme, a akú nádej do našich detí vštepujeme. Keďže je však možná zraniteľnosť citlivých pováh detí v súvislosti s filmom, odporúčam, aby mali rodičia vopred možnosť súhlasiť s filmom, resp. vidieť ho.
Mládež treba vopred pripraviť a následne korigovať možné nesprávne interpretácie, ako napríklad nemiestny obdiv výkonu rooftopperov, alebo čisto negatívny pohľad na cirkev a kňazov. Zneužívanie detí sa deje najčastejšie v rodinách samotných a cirkev má nedoceniteľný výchovný a charitatívny potenciál dnes i v minulosti.
Ako to videli deti?
Patrícia (13)
Všetky príbehy boli veľmi dojímavé, každý z nich mal silnú emóciu, ale pri tom poslednom sa asi každý z nás stretol s pocitom osamelosti, že chceme niekoho, kto by nás chcel chápať. Mám kamarátku, ktorá bola veľmi osamelá a nemala si s kým písať. Napísala jednému dievčaťu, no nakoniec to bol starší chlap. V dnešnej dobe sa ľuďom na internete nedá veriť.
Matej (15)
Mne sa najviac páčil ten prvý diel. Veľmi sa ma to dotklo na srdci, lebo ja som bol tiež šikanovaný. Nikomu to neprajem, je to vážne zlé. Bili ma, ponižovali, hovorili na mňa škaredé veci. Je to hrozný pocit. Najprv sa to riešilo tak, že ich napomenuli, ale to šikanovanie pokračovalo. Vyriešilo sa to nakoniec tak, že agresori odišli zo školy, takže som mal pokoj.
David (13)
Dosť ma zaujal príbeh, kde známi ruskí rooftopperi Vadim Makhorov, Vitalij Raskalov a modelka Angela Nikolau liezli po vysokých budovách. Riskovali svoj život len preto, aby mali viac sledovateľov , viac lajkov a aby boli slávni. Jeden na to vo filme nakoniec aj doplatil. Našťastie, ja ani moji kamaráti nič také nerobíme, ale videl som také videá.
Odporúčam pozrieť si ho
Otvára oči deťom aj rodičom
Je dôležité, aby film každý videl
Jana Uríková, zástupkyňa pre 2.stupeň ZŠ Kulíšková v Bratislave
Z filmu som mala zmiešané pocity, nie som psychológ a nedokážem posúdiť jeho vhodnosť či nevhodnosť. Deti, ktoré s nejakou formou šikanovania majú skúsenosť alebo o nej počuli, si určite z tohto filmu niečo odniesli, i keď mnohí mohli mať zmiešané pocity. Potrebná bola ďalšia diskusia, hoci v každom kolektíve je aj skupina detí, ktorých sa táto téma netýka.
Mňa osobne zaujal príbeh zneužívaného dievčaťa. Presne toto sa stalo kamarátkinej dcére. Nie síce do takej miery, ale tiež tam boli nejaké fotky, videá v snahe zapáčiť sa chlapcovi. Myslím si, že otázka kyberšikany a téma zneužívania nahých fotiek je v dnešnej dobe veľmi aktuálna. Dôležitá je prevencia, komunikácia rodičov s deťmi, spolupráca školy, učiteľov s rodičmi, inštitúciami.
Melinda Románová, učiteľka, ZŠ Kulíšková
Pre mňa bol najsilnejší tretí príbeh. Myslím si, že žiaci si vezmú najviac z prvého príbehu o šikanovaní, lebo to je im najbližšie. Film nie je povrchný, naopak, veľmi hlboký, preto dúfam, že si z neho zoberú pozitívne veci a že práve tí, ktorých sa to týka – či už z jednej, alebo z druhej strany – si to naozaj zobrali k srdcu.
Zuzana Horváthová, výchovná poradkyňa, ZŠ Kulíškova
Myslím si, že každý príbeh do seba svojím spôsobom zapadal. Tí, čo sa vo filme vidia, si niečo z toho zoberú. Máme v škole skúsenosti, že deti za nami chodia so svojimi problémami. Osobne som riešila prípad dievčaťa, ktoré sa dostalo do problémov pre nevhodné fotky. Riešili sme to spolu s pani zástupkyňou a myslí si, že sa nám podarilo danej osobe pomôcť a včas to zastaviť.
Úžasný film, kvalitne a precízne vyskladaný, s jasným posolstvom o hodnote života a chuti žiť. Podľa mňa povinná školská akcia pre ôsmakov aj deviatakov. Absolútne nechápem tie negatívne reakcie a antikampaň, ktorá sa šíri. Po filme sme v škole mali diskusiu s deviatakmi, nikto ani nenaznačil negatívnu emóciu voči životu, práve naopak. V kine pri poslednej scéne, keď dievča zmizlo z obrazu, zaznel spontánny výkrik „ty krava“... Teda nezaznamenal som žiadny negatívny vplyv, ktorý by mohol tento film mať na žiakov, práve naopak.
