Nová štúdia potvrdila, že typická habsburgovská sánka nie je charakteristickým znakom rodiny, ale prejavom 200-ročného kríženia medzi pokrvnými príbuznými. Genetici a chirurgovia pozorne študovali portréty rodinných príslušníkov a porovnávali ich so sobášmi v rodine. Dynastia v pôvodnej línii vládla od roku 1438 do roku 1740 a obsadzovala najmä rakúsky a španielsky trón. Jedna z jej vetiev existuje dodnes.
„Habsburská dynastia bola veľmi vplyvná, jej členovia sa však preslávili príbuzenským krížením, čo predznamenalo ich pád,“ uviedol Roman Vilas, vedúci výskumu na univerzite Santiago de Compostela. „Prvýkrát máme dôkaz, že je kauzálna spätosť medzi krížením a výskytom habsburgovskej čeľuste,“ dodal. Ďalšími prejavmi degenerácie boli výrazné horné pery a previsnutý nos.
Najviac sa tieto črty prejavili u španielskeho kráľa Filipa IV. Fyzické črty však neboli jediným prejavom degenerácie krížením. Karol II. bol extrémnym prípadom mentálnej aj fyzickej degenerácie.
Aký bol Karol II.
Fyzické deformácie spočívali vo vysunutej sánke, zväčšenej hornej pere a previsnutom nose. Tieto deformácie mu znemožňovali žuť i hovoriť a veľmi slintal. Mal i vrodenú chybu srdca a trpel nevoľnosťami pri jazde na koni či v kočiari - vždy sa povracal. Celkovo bol veľmi slabý a chorľavý a jeho správanie poznačila imbecilita a infantilnosť. Nebolo možné ho vzdelávať. Napriek dvom manželstvám sa mu nepodarilo splodiť potomka a pravdepodobne bol nielen neplodný, ale aj impotentný. Jeho trápenie sa skončilo vo veku 39 rokov.