Otec bratislavských rožkov Vojtech Szemes († 85) má najväčšiu zásluhu na tom, že sa hlavné mesto Slovenska môže aj naďalej hrdiť sladkou makovou a orechovou pochúťkou ako svojou vlastnou certifikovanou značkou. Majster pekár nás pred týždňom navždy opustil, ale podľa jeho receptu sa bude táto maškrta vyrábať aj naďalej.
Aj keď bratislavský rožok nebol jeho výrobkom, stal sa mu láskou na celý život. „Bol to jeho posledný projekt, do ktorého dal celú dušu. Zaumienil si, že sa stane chránenou značkou,” prezradil člen Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska Jozef Oremus: „Bol to vynikajúci človek, pekárstvo aj vyštudoval a celý svoj život sa venoval práci, ktorá bola aj jeho koníčkom,”dodal. Bajgle či kifli, ako v minulosti rožky nazývali, sa mu podarilo zaregistrovať takmer po 10 rokoch!
„Mal z toho obrovskú radosť, bol na to hrdý,” dodal cechmajster s tým, že Vojtech pracoval do poslednej chvíle svojho života. Ešte mesiac pred smrťou bol Vojtech na pekárskej akcii v Nitre, kde sa podelil o svoje bohaté vedomosti. Na sklonku života sa venoval najmä malým pekárstvam, každému podal ruku a na nikoho nepozeral zhora. „Bol to človek s veľkým Č. Mali sme kancelárie blízko seba a na projekte bratislavských rožkov sme spolupracovali. On najmä vedomosťami, ja z tej praktickej stránky,“ uviedla blízka spolupracovníčka veľkého majstra Petra Klimeková.
Tajomstvo pochúťky
Vojtech tvrdil, že tajomstvom bratislavských rožkov je pomer cesta a plnky. Keď je menej maku alebo orechov, alebo je nimi cesto preplnené, veľmi ľahko sa lámu. Krehkosť a jemnosť im dodáva aj kačacia masť, ktorá je tiež v zozname povinných prísad. Ďalším pravidlom je, že makové a orechové variácie musia mať rôzne tvary (polkruhy alebo podkovy), aby boli rozoznateľné. „Práca pekára nie je vôbec taká vážená, ako bola v minulosti, keď som ja alebo otec začínali. V minulosti ak bol pekár dobrý, tak patril medzi vážených živnostníkov, pretože sa staral o základnú potravinu,“ uviedol pred dvoma rokmi v jednom z rozhovorov majster Vojtech Szemes.
Originálny recept na bajgle z roku 1938
- 1 kg múky
- 30 dag masla alebo margarínu
- 10 dag cukru
- trochu mlieka
- droždie
- vajcia
Postup: Z múky, mlieka, droždia, soli, cukru a masla vymiešame cesto. Musí byť primerane tuhé a nesmie sa lepiť. Necháme ho polhodinku vykysnúť. Cesto rozdelíme na kúsky, ktoré vyformujeme do tvaru žemličiek. Tie po vykysnutí vyvaľkáme a vyformujeme do tvaru podkovy s makom alebo do tvaru C s orechmi. Z oboch tvarov s náplňou sa musia dať vytvarovať valčeky. Výrobky potom potrieme žĺtkom a položíme na chladné miesto do prievanu. Po zaschnutí dáme rožky do „kysiarne“ a následne do pece.
Pamätný Mikuláš
Bratislavské rožky sa začali piecť v starom Prešporku na Mikuláša v roku 1785. Pre svoju výraznú chuť a vôňu si získali popularitu aj vo Viedni a v Budapešti. Dodnes sú preto známe aj pod názvami Pressburger Kipfel a Pozsonyi Kifli. Bratislavské rožky sa preslávili dokonca v USA, Japonsku a Libanone. „Chceme obnoviť slávu tejto legendárnej pochúťky. Navyše je to vynález bratislavských pekárov,“ povedal pred časom Vojtech Szemes, ktorého želanie sa do bodky naplnilo.
