Vysilená a vychudnutá na 40 kíl sa ocitla v bratislavskej nemocnici, kde jej zachránili život. Nevyliečiteľná choroba ju však dostala do finančných problémov. Nákladnú liečbu, ktorú poisťovňa neuhrádza, jej platia rodičia zo svojho skromného dôchodku.
Život je nespravodlivý. To si zrejme niekoľkokrát za deň povie aj Janka, ktorá už roky trpí chronickým zápalovým ochorením, ktoré postihuje hrubé črevo a konečník. Ide o nevyliečiteľnú diagnózu plnú bolesti, ale mladá žena zvádza svoj boj viac než statočne. „Všetko sa začalo, keď som mala 6 rokov. Už vtedy som mávala hrozné bolesti brucha. Ako 10-ročnej mi diagnostikovali ulceróznu kolitídu,“ začína rozprávať svoj príbeh jemné žieňa.
„Niekedy to bolo lepšie, niekedy horšie. Skončila som strednú ekonomickú školu. Robila som čašníčku a organizovala svadby, čo ma veľmi bavilo. Ale stres a vysoké nasadenie mi neprospievali, veľa času som presedela na záchode. Prejavom tejto choroby sú totiž hnačky a krvácanie z konečníka,“ hovorí bez okolkov mladá žena, ktorá priznala, že v práci musela skončiť. „Začala som teda podnikať. Keďže milujem módu, otvorila som si butik s oblečením. Ale po 5 rokoch som skrachovala, prejavy choroby boli čím ďalej, tým horšie,“ povzdychla si Jana.
Skončila na psychiatrii
Celý život v bolestiach, na čípkoch, s hnačkou a krvácaním z konečníka sa podpísali aj na psychike mladej ženy. „Keď som mala 30 rokov, skončila som na psychiatrii. Bolo toho na mňa priveľa - stres z práce, choroba, všetko dokopy... Vyhorela som,“ pokračuje úprimnou spoveďou Jana. Keď si už myslela, že bude lepšie, prišla rana, ktorá ju stála takmer život. „Tento rok od októbra sa môj stav zhoršil, nedalo sa to vydržať.
Hodiny na záchode s obrovskými kŕčmi, hnačkami, krv sa mi doslova valila z konečníka, kričala som od bolesti,“ opisuje Janka. „Už nevládala ani chodiť, aj na ten záchod sme ju nosili na rukách,“ hovorí so slzami v očiach jej mamina Ivana (61). Janka schudla za tri týždne 10 kg. V nemocnici v Zlatých Moravciach strávila 10 dní. „Neurobili jej však vyšetrenia, ktoré mali, a poslali ju domov, že je to dobré. O pár dní však už nevedela chodiť, mala horúčky, strácala zrak aj pulz,“ krúti hlavou mama. Záchranka ju odviezla do nemocnice v Nitre.
„Povedali, že keby ostala doma ešte dva dni, zomrie, a ako ju mohli tak prepustiť. Ostala na jiske 6 dní, dali jej vývod, sondu, výživu, transfúzie a urobili vyšetrenia. Potom ju previezli do Nemocnice sv. Michala v Bratislave,“ spomína na ťažké chvíle Janina mama.
Zachránili jej život
Keď sa Jana dostala do Bratislavy, lekári uvažovali o operácii, no zabrala biologická liečba a kortikoidy. „Moja diagnóza už znela 3. štádium ulceróznej chronickej proktokolitídy a vredy v črevách. Dostala som tam 8 transfúzií, po dvoch týždňoch ma v stabilizovanom stave pustili domov. To bolo radosti, keď som po 6 týždňoch konečne dostala raňajky,“ smeje sa dnes Jana. Nevedela síce ešte chodiť a mala opuchnuté nohy z nedostatku draslíka, no začala priberať na hmotnosti.
„Zachránili mi život. Veľká vďaka patrí najmä doktorke Monike Šindlerovej, Zuzane Zelinkovej a primárovi Dušanovi Podmanickému. Týmto ľuďom vďačím za to, že žijem,“ prízvukuje Janka. „A, samozrejme, mojim rodičom. Kvôli nim som tu, oni sú všetko, čo mám. Keďže už tri roky nemám príjem, žijeme z ich skromného dôchodku, všetko hradia oni - lieky aj moju prísnu diétu. Momentálne ma čakajú 4 dávky organickej liečby. Jedna stojí 900 €, poisťovňa to neuhrádza, aj to mi budú musieť rodičia zaplatiť. Teraz sa bude posudzovať môj invalidný dôchodok. Chcela by som niečo robiť aspoň doma, nejaké háčkovanie, a veľmi rada píšem príbehy. Keby sa mi raz podarilo mať počítač... Ale to by som chcela už priveľa,“ s úsmevom sa už aj zasníva mladá kráska, ktorá bojuje nielen s chorobou, ale aj s financiami.
Ulcerózna kolitída
Ide o zápalové ochorenie hrubého čreva, ktoré zväčša trvá celý život. Najčastejším príznakom sú krvavé hnačky. Pri ťažkom priebehu sú prítomné vodnaté stolice premiešané s krvou a hlienmi prítomné 10 aj viackrát denne, a to aj v noci. Hnačky bývajú často sprevádzané bolestivým nutkaním na stolicu, ktoré často po vyprázdnení ustupuje. Pri ťažšej forme bývajú bolesti brucha prítomné aj bez súvisu so stolicou a po vyprázdnení neustupujú.