Nepatrí medzi tých, ktorí o sebe radi hovoria. Svoju prácu, hobby či poslanie mu do života priniesla náhoda. „Nikdy som sa nebál roboty. Vykopať jamu, pohnojiť alebo pokosiť záhradu mi nerobilo problém. Beriem to tak, že dnes moderujem otvorenie obchodného reťazca a zajtra kopem kanál. Na nič sa nehrám, som obyčajný chalan z Gajár,“ začína svoje rozprávanie sympatický Záhorák Leonard Dani, ktorý vie vyčariť úsmev všade, kam príde. Nepatrí síce medzi celebrity, o ktorých sa hovorí a za celebritu sa ani nepovažuje, no v šoubiznise pláva už štvrťstoročie.
Začalo sa to banálnou príhodou, keď na diskotéke v roku 1993 našiel na zemi zlatú retiazku. „Dal som ju dídžejovi Fun rádia Montymu - Romanovi Lipovskému, ktorý práve hral u nás v dedine na diskotéke. Povedal som mu, aby to vyhlásil. Vtedy sme sa zoznámili a zjavne sme si padli do oka. Roman mi navrhol, či by som s ním nechcel chodiť po akciách, pomáhať s rozbaľovaním aparatúry,“ spomína Leo, pre ktorého to bol štart do ozajstného šoubiznisu. „Chodil som s chalanmi z rádia po akciách, diskotékach, spoznal som veľkú Fun rodinu, skvelých kamarátov a kolegov. Keď zistili, aký som ukecaný, spýtali sa ma, či by som to nechcel skúsiť. Tak som to skúsil.“
Šofér
Leo sa spočiatku ešte venoval svojej práci a moderovať chodil len počas víkendov. „Mám ukončenú poľnohospodársku učňovku, robil som na družstve šoféra, a zároveň som moderoval diskotéky. Postupne sa to však nabaľovalo, bolo toho veľmi veľa, tak som zakotvil v šoubiznise a v rádiovom svete ako moderátor Disco Leo,“ konštatuje.
A keďže počas rozprávania hovorí po záhorácky, spýtame sa, či sa mu záhoráčtina nepletie aj do moderovania. „Mám svoj štýl, dokážem prejsť z nárečia do spisovnej slovenčiny. V súkromí hovorím po záhorácky, ale v momente, keď chytím do ruky mikrofón, prepnem pomyselný gombík v hlave a rozprávam spisovne. Ľudia ma však často žiadajú, nech moderujem po záhorácky, tak občas použijem nárečový výraz,“ smeje sa Leo, ktorý priznáva, že odjakživa bol rád stredobodom pozornosti. „Bol som vždy ukecaný, hral som divadlo v školskej družine, mal som preto očko u učiteliek. Aj na učňovke som bol iniciatívny, čo sa moderovania a šašovín týka. A tie šašoviny mi zostali dodnes,“ priznáva.
Nemocničný šašo
Čas plynul a Leo moderoval diskotéky a rôzne zábavné akcie. „Jedného dňa sme sa bavili so Števom Skrúcaným. Povedal, že ide moderovať akciu a chýba im šašo, či o niekom neviem. Keď som prišiel domov, vravím si, že by som to mohol skúsiť ja. Kúpil som si červený nos, pozháňal som si oblečenie a prvý raz som išiel so Števom do Smoleníc, kde moderoval slávnosti obce. Potom som to robil asi sedem rokov,“ spomína Leo.
Okrem maskota si vyskúšal aj bábkoherectvo. „Som samouk. Dal som si ušiť dedka, babku a dvoch šašov a v rámci voľna som chodil do detských domovov, nemocníc, sociálnych zariadení. S Petrom Hečkom som účinkoval v projekte pre deti Najkrajší dar je pieseň a s vlastným programom som zabával deti v nemocnici a v domovoch. Časom som začal chodiť hlavne na onkológiu do detskej nemocnice na Kramároch,“ povie a jeho hlas očividne posmutnie. „Priznám sa, že vidieť tie utrpenia detičiek nebolo na psychiku vôbec ľahké. Chodím tam však dodnes, najmä na Mikuláša a na Vianoce.“
S celebritami
Od roku 2004 začal spolupracovať s verejnoprávnou televíziou a so Slovenským rozhlasom, kde sa spoznal s mnohými celebritami. „Spomínam si, ako som si pokecal napríklad s Waldemarom Matuškom († 76) či s Janou Kocianovou († 72).
