Ako informuje spravodajský portál BBC, vyplýva to z výsledkov rozsiahlej štúdie Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Málo kyslíka podľa vedcov sužuje zhruba 700 miest v oceánoch. Pre porovnanie, v 60. rokoch minulého storočia to bolo len 45 miest.
Dôsledky znečistenia živinami z fariem a priemyselnej výroby, ako sú dusík či fosfor, na kyslík v oceánoch sú známe už niekoľko desaťročí. Živinové znečistenie je stále primárnym faktorom úbytku kyslíka v morských vodách, a to hlavne pri pobreží. V ostatných rokoch však začali predstavovať veľkú hrozbu aj klimatické zmeny. Oceány v dôsledku otepľovania vody zadržiavajú menej kyslíka. Vedci odhadujú, že v rokoch 1960 - 2010 množstvo rozpusteného kyslíka v oceánoch kleslo o dve percentá. Hoci je celosvetový priemer nízky, v niektorých tropických oblastiach tento plyn ubudol až o 40 percent.
„Vedeli sme o odkysličovaní, ale nevedeli sme o spojení s klimatickými zmenami. A to je naozaj znepokojujúce,“ skonštatovala Minna Epps z IUCN. „Nielenže sa za uplynulých 50 rokov úbytok kyslíka zoštvornásobil, ale aj v najlepšom prípade s emisiami, bude kyslík v oceánoch naďalej ubúdať,“ varovala.
Odborníci upozorňujú, že úbytok kyslíka v oceánoch predstavuje hrozbu pre viaceré druhy rýb. Vyhliadky do budúcnosti sú zlé pre druhy ako napríklad tuniaky, plachetníky či žraloky. Väčšie ryby ako sú tieto, majú veľkú spotrebu energie a podľa odborníkov sa začínajú presúvať do plytších vôd, v ktorých je kyslíka viac. V dôsledku toho sú však viac ohrozené nadmerným rybolovom.
Ak krajiny budú pokračovať v obvyklom prístupe k emisiám, svetový oceán stratí do roka 2100 v priemere tri až štyri percentá kyslíka. V tropických regiónoch to však bude, pravdepodobne, horšie. Najväčší úbytok kyslíka podľa vedcov nastane vo vrchnej kilometrovej vrstve oceána, ktorá má najbohatšiu biodiverzitu.
Nízka úroveň kyslíka je zlá aj pre bežné procesy, akými sú napríklad cykly prvkov dôležitých pre život na Zemi vrátane dusíka a fosforu. „Ak prídeme o kyslík, znamená to, že prídeme o biotopy a biodiverzitu,“ vysvetlila Epps s tým, že málo kyslíka znamená aj zmenu energie a biochemických cyklov v oceánoch. „Nevieme, čo tieto biologické a chemické zmeny v oceánoch môžu v skutočnosti urobiť,“ dodala.
O budúcnosti oceánov rozhodujú svetoví lídri. Preto IUCN predstavila správu s výsledkami svojho výskumu, najväčšieho svojho druhu, pri príležitosti medzinárodnej klimatickej konferencie COP25, ktorá sa koná v Madride. „Vyčerpanie kyslíka v oceánoch ohrozuje morské ekosystémy, ktoré sú už aj tak pod tlakom z otepľovania oceánov a ich okysľovania. Aby sme sa prestali obávať o slabo okysličené oblasti, musíme rozhodne obmedziť emisie skleníkových plynov a tiež znečistenie živinami z poľnohospodárstva a iných zdrojov,“ vyhlásil spoluautor správy Dan Laffoley.
