Športová reportérka RTVS Barbora Žiačiková (30) utŕžila v nedeľu počas stretnutia 30. kola Tipsport ligy Banská Bystrica – Poprad (1:2) strelu pukom rovno do tváre! Následky tvrdého zásahu sú hrôzostrašné – zlomená kosť, podliatiny, oko zaliate krvou, otras mozgu a otvorená rana.
K incidentu došlo ešte počas 1. tretiny, keď ju v priestore medzi striedačkami zasiahol puk. Stalo sa tak na mieste, kde nie je kvôli neustálemu pohybu hráčov ochranné plexisklo.
Obranca hosťujúceho Popradu Lukáš Kozák (28) mal ešte aj s odstupom času zimomriavky pri spomienke na desivý moment: „Bol som na ľade. Hrali sme akurát presilovku. Domáci vyhadzovali puk a ešte som vyskakoval po ňom, aby som udržal pásmo, ale letel moc vysoko. Otočil som sa a chcel korčuľovať po puk. Dostala ranu do hlavy medzi striedačkami pri červenej čiare. Keď som to videl, až mi zle prišlo!“
Boj o oko a mimiku tváre
Barboru v bolestiach a s krvácajúcou hlavou okamžite previezli na ošetrenie do Rooseveltovej nemocnice.
„Hlásim sa, že žijem. Ďakujem z celého srdca za všetky povzbudzujúce správy a modlitby. Čaká ma operácia. Vrátim sa ešte silnejšia ako predtým,“ napísala húževnatá redaktorka na sociálnej sieti v pondelok dopoludnia, teda zhruba 12 hodín po incidente z nemocničného lôžka.
Už v pondelok mali lekári pred sebou náročnú úlohu – naplánovať operačný zákrok na záchranu zraneného oka a navrátenie jeho 100-percentnej funkčnosti. V druhej fáze liečby budú neurochirurgovia bojovať, aby jej opäť pracovali mimické svaly v zasiahnutej oblasti. Na záver ešte pacientka absolvuje zákroky estetického charakteru, keďže má momentálne tvár zašitú viacerými stehmi.
Prečo sa neuhla?
Pre Nový Čas Barbora vysvetlila, prečo sa puku – na rozdiel od iných podobných situácií z minulosti – nedokázala včas vyhnúť: „Robila som si poznámky a mala som sklonenú hlavu aj zrak. Nesledovala som až tak pozorne dianie na ľade. Puk som zaregistrovala až v tesnej blízkosti tváre, že som nemala čas zareagovať – skloniť hlavu, uhnúť sa alebo kryť rukou...“
Samotný náraz a čo sa dialo po ňom si detailne nepamätá. Iba tupú bolesť, ktorá nastúpila po úvodnom šoku. „Už je to teraz lepšie. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí mi poskytli úžasnú starostlivosť!“