Zásah bol údajne zlý a urobilo sa veľa chýb. Nelichotivé slová prišli aj z najvyšších miest, ktoré dokonca žiadali odstúpenie ministerky vnútra Denisy Sakovej. Štyri dni po tragédii preto zástupcovia prešovského aj bratislavského hasičského a záchranného zboru vysvetlili a obhajovali svoj postup počas zásahu. Náročná úloha, nečakané prekážky. Aj takto by sa dalo zhrnúť to, čomu hasiči museli v uplynulý piatok čeliť na prešovskom sídlisku. Výbuch plynu takmer úplne zlikvidoval celú vrchnú časť paneláka, schodisko ani výťahy odrazu neexistovali. Hasiči tak stratili akúkoľvek možnosť vystúpiť na vyššie poschodia.
Napriek tomu cez výťahovú šachtu dokázali vystúpať z 3. až na 8. poschodie bez akéhokoľvek istenia! Zachránili tak 23 ľudí. „Všetko urobili na vlastnú zodpovednosť, riskovali vlastné životy!“ uviedol Peter Kovalík z HaZZ Prešov. „To všetko sa dialo, kým sa nastavovala plošina. Tzv. rukávom spúšťali ľudí dolu, dvaja však odmietli a museli ich pomaly plošinou zviezť, čo je veľká strata času,“ uviedol veliteľ zásahu Peter Bartoš. Na otázku médií, či nezvažujú žalobu pre kritiku a poškodenie dobrého mena, sa za všetkých vyjadril Peter Kovalík z HaZZ Prešov. „Na toto my nemáme čas. Zachraňujeme životy,“ uviedol. Dodal, že ho mrzí, že chalani, ktorí riskovali životy, teraz sedia ako zmoknuté kurence a sú úplne zničení.
Zásah v číslach
- Trvanie samotného zásahu – cca 19 hodín
- Zachránených 39 ľudí
- Zasahovalo:
- 117 profesionálnych hasičov
- 26 dobrovoľných hasičov
- 50 kusov techniky
Ako vysvetlili hasiči svoj postup
Peter Bartoš a Peter Kovalík z HaZZ Prešov
1. Prečo trvalo rozloženie plošiny tak dlho?
Plošina je nastavená tak, že ak ju hasiči nepostavia pevne, ani s ňou nepohnú. Zablokuje sa. Museli sme teda hľadať riešenie, keďže sme nemali miesto. Nakoniec stála dokonca na trávniku, zem bola zamrznutá, to bolo šťastie. Niečo také sa nesmie nikdy robiť, ide o nespevnený terén! Napriek tomu sme riskovali. Plošina má 26 ton a presunúť ju na miesto cez cyklistickú trasu a upevniť ako-tak, samozrejme, trvalo. Nejaký čas trvá aj samotné vysunutie. Plošina však nesmie stáť ani príliš blízko, ani ďaleko. Inak nedosiahnete želanú výšku.
2. Prečo nevzlietli vrtuľníky?
Nepovolať ich bolo to najlepšie rozhodnutie vzhľadom na poveternostné podmienky. Letka v Bratislave aj v Prešove boli celý čas v pohotovosti. Keby však zasiahli, mohli by urobiť viac škody ako úžitku. Keďže strecha bola rozbitá, niekoľkotonové betónové časti boli nestabilné a vrtuľník by mohol nimi pohnúť a keby spadli, mohli zraniť hasičov. Nehovoriac o ohni, keďže neboli okná, aj najmenší vánok by opäť rozdúchal požiar.
3. Prečo sme nepoužili doskokový vankúš?
Touto technikou ani nedisponujeme, ale keby sme ich aj mali, nebolo by možné ich použiť. Je potrebný čistý priestor, nedá sa rozložiť na sutinách železobetónu. Tá látka nie je stavaná na to, aby to vydržala.
4. Prečo sme evakuovali ľudí cez rukáv?
Je to neuveriteľné šetrenie času. Zvnútra rukáva je všitá špirála a človeka to bezpečne zvezie až dole. Aj napriek tomu sme museli trikrát použiť plošinu a po jednom zviezť ľudí dolu. Dvaja sa odmietli skĺznuť cez rukáv a jeden sa dokonca zasekol, čo sme doteraz ešte tiež nezažili. Takže aj jeho sme museli nakoniec zviezť plošinou.
5. Prečo sa nepoužili klasické rebríky?
Pre poveternostné podmienky. Mrzlo a bolo vlhko, rebríky boli tým pádom klzké. Mladí ľudia by možno tento zostup zvládli, bohužiaľ, možno vzhľadom na hodinu, keď sa tragédia udiala, boli evakuovaní najmä starší ľudia. Tí neboli schopní po klasických rebríkoch zostúpiť.