Nový Čas sa zhováral s bezpečnostným analytikom Radovanom Bránikom o tom, ako sú na podobné situácie pripravené slovenské nemocnice a čo môže človek v takýchto prípadoch robiť.
Ako hodnotíte zásah zložiek v Ostrave?
Mám pocit, že z toho, čo som zatiaľ čítal, a čo sa ku mne dostalo, zvládli to relatívne dobre. Výhodou bolo, že bol pracovný deň.
Čo by ste poradili človeku, ktorý sa ocitne v takej situácii ako v Ostrave?
Ja mám takú tradíciu, keď vchádzam do budovy, v ktorej som ešte nebol a ktorú nepoznám, že si hneď pri vstupe pozerám nákres budovy a evakuačný plán. Na chodbách máte vždy zelené tabule s bielymi šípkami s utekajúcou postavou. Výhodou je, že svietia, aj keď príde k výpadku elektriny, dokonca aj v zadymených priestoroch sú relatívne dobre viditeľné. Ľudia nesmú ísť v krízových situáciách ani do výťahov, lebo by tam pri výpadku elektriny mohli uviaznuť.
Aké sú na Slovensku normy v prípade podobnej krízovej situácie?
Úplne každá nemocnica má spracovaný evakuačný plán a aj postupy na mimoriadne situácie. Otázne je, koľko z tých nemocníc to má reálne odcvičené, koľkokrát to vyskúšali a ako majú kompetentné krízové riadenie. Môže tam byť rozpor medzi teóriou a praxou. Plán môže byť spracovaný výborne, ale môžu mať nekompetentných, neskúsených alebo neprítomných pracovníkov, ktorí sú za to zodpovední.
Ako to vyzerá v praxi?
Skúsenosť je taká, že vzhľadom na to, že ide o pomerne ojedinelé javy, sa to na Slovensku berie dosť často formálne a niekedy evakuačné práce aj tak vyzerajú. Ľudia nie sú zorientovaní ani len v evakuačných plánoch budov a aj únikové východy bývajú často zamknuté.
