"Pre jedno územie je to príliš veľká strata, nielen po stránke genetickej variability, ale aj ako nenahraditeľného sanitára lesa a 'tlmiteľa' vysokej, srnčej a diviačej zveri. Z vlčej rodiny v Chočských vrchoch ostali už len dve tohoročné mláďatá, ich šanca na prežitie bez rodičov je veľmi malá," upozornil riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko.
Lov na vlka dravého súvisí so stanovenou kvótou ministerstva pôdohospodárstva, ktorá povoľuje počas poľovnej sezóny od 1. novembra do 15. januára 2020 odstrel 35 jedincov v rámci celého Slovenska. Štátna ochrana prírody, rezort životného prostredia i viacero mimovládnych organizácií pritom navrhovali nulovú kvótu. Pod petíciu za zrušenie lovu vlka na Slovensku sa podpísalo takmer už 100 000 ľudí. "Napriek tomu ministerstvo pôdohospodárstva udelilo kvótu, čiže vlk sa môže loviť mimo územia národných parkov a mimo území európskeho významu. Tieto zvieratá sú viac-menej počas celého vegetačného obdobia v národnom parku, keď sa však ochladí a zhoršia sa podmienky na prežívanie raticovej zveri, ktorá postupuje nižšie do podhoria, smerujú za ňou aj vlky," objasnil Majko s tým, že všetky odstrelené jedince tak boli odlovené v podhorí národných parkov, v okresoch Poprad, Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Podľa riaditeľa Správy TANAP-u ide o významný zásah do genetiky a populácie, môže to mať vážne následky, a preto sa ochranári po odbornej stránke voči lovu zásadne ohradili. "Samozrejme, nezdieľame nenávistné komentáre, ktoré sa šíria na internete. Toto sú veci, kde treba tlmiť vášne a emócie, a odbornými argumentmi presadiť to, čo je napríklad dlhé roky v Poľsku, kde sa vlk neloví. Už v minulosti poľský minister životného prostredia žiadal nášho ministra, aby zaviedol účinnejšiu ochranu vlkov, pretože evidovali, že vlky, ktoré prišli z Poľska na slovenskú stranu, boli ulovené. Dokonca jedna obojkovaná vlčica na Orave zmizla bez stopy," zdôraznil Majko.
Podľa neho je populácia vlka dravého na Slovensku stabilizovaná, kvóty na jeho odstrel však môžu tento stav ohroziť, a preto je Správa TANAP-u za celoročnú ochranu týchto jedincov. Vlk má totiž v prírode svoju dôležitú selekčnú úlohu, keďže loví najmä choré a slabé zvieratá, ktoré môžu potenciálne rozširovať choroby. "Vlk v podstate pomáha, aby populácia bylinožravcov v prírode silnela, pretože selektívne likviduje to slabé. Pomáha aj v súvislosti s morom diviačej zvery, ale tiež rozháňa veľké stáda jeleňov, ktoré by mohli poškodiť lesné dreviny, a my sa mu za to odvďačujeme lovom. Pripadá mi to po odbornej stránke veľmi nesprávne," skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u. Podľa neho môže dôjsť k tomu, že sa zdecimuje celá populácia vlka. Ohrozené sú aj mláďatá, ktoré pre odstrel prišli o rodičov, a nebudú vedieť prežiť.
"Bezhlavé a argumentmi nepodložené vyhladzovanie vlkov v 21. storočí bez snahy pochopiť ich nenahraditeľný význam v prírode, poznania základnej etológie a hierarchie v svorke je nezvrátiteľný omyl, ktorý sa v konečnom dôsledku vypomstí najmä človeku," skonštatoval Majko. Verí, že poznanie o ekológii je už niekde inde ako v minulom storočí, keď sa za odloveného vlka vyplácali odmeny a mohli sa dokonca tráviť.
Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR je kvóta výsledkom spoločného rokovania pracovnej skupiny, ktorej členmi sú okrem agrorezortu aj zástupcovia všetkých dotknutých orgánov a organizácií, teda ochranárov, lesníkov či mimovládnych organizácií. "MPRV SR určuje ročnú kvótu na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, postupuje tak podľa pravidiel ktoré určilo ministerstvo životného prostredia. Kvóta bola pre poľovnícku sezónu 2019/2020 už výrazne znížená, a to na polovicu oproti predchádzajúcemu roku. Aktuálne evidujeme požiadavky ako ochranárov za zníženie alebo pozastavenie lovu vlka na Slovensku, tak aj požiadavky nespokojných poľnohospodárov, ktorým vlk spôsobuje značné škody a kvótu nepovažujú za dostatočnú," uviedol v reakcii Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu.
Zároveň dodáva, že populácia vlka dravého na Slovensku je v priaznivom stave, zvyšuje sa jeho početnosť a rozširuje sa územie jeho pôsobenia. Podľa MPRV SR je teda na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho vplyvu na jeho populáciu. "Toto konštatovanie je v súlade aj so stanoviskom Európskej komisie. MPRV SR si s cieľom lovu vlka dravého nevymýšľa svoje vlastné pravidlá, ktoré by porušovali európske predpisy či predpisy na ochranu zvierat, čo však niektorým nebolo dodnes jasné, napriek tomu, že sme o tom pravidelne informovali," upozornil Hrežík s tým, že MPRV SR sa opiera len o jasné pravidlá a vedecké poznatky, pričom o love vlka dravého rozhoduje na základe spoločnej dohody zainteresovaných strán.